Kyjev 2. januára 2017 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Sergei Chuzavkov)
Viac než 1000 ľudí sa zúčastnilo v nedeľu na fakľovom sprievode v ukrajinskom hlavnom meste Kyjev pri príležitosti 108. výročia narodenia Stepana Banderu, niekdajšieho vodcu ukrajinského nacionalistického hnutia, ktoré v rokoch 1941-59 zločinne operovalo na západnej Ukrajine. Píše o tom agentúra TASS
Pochod nastal na konci verejnej demonštrácie na centrálnom kyjevskom Námestí Nezávislosti (námestie Majdanu). Šlo o skupiny Pravicového sektora a krajne pravicovej strany Svoboda nesúce vlajky, ako informujú RIA Novosti. Na transparentoch bolo napísané “Nacionalizmus je naše náboženstvo” či “Stepan Bandera je náš prorok”.
Aktivistov strážilo 700 policajtov a 250 vojakov Národnej gardy, ktorí ich držali ďalej od automobilov pohybujúcich sa po ulici. “Mladé dievča tradične viedlo demonštráciu, nesúce portrét Banderu,” hlási ukrajinská tlačová agentúra UNIAN. Krajne pravicoví aktivisti skandovali tradičné protiruské heslá, volali na “slávu národu” a zároveň kritizovali ukrajinskú vládu. Porušenie verejného poriadku nebolo hlásené.
Podobné pochody so stovkami účastníkov sa uskutočnili aj v ďalších ukrajinských mestách, napríklad v Banderovom rodnom meste Staryj Uhryniv, či v Ľvove.
Bandera stál na čele Organizácie ukrajinských nacionalistov (OUN), ktorej bol aj hlavným ideológom. Počas druhej svetovej vojny úzko spolupracoval s nacistickým Nemeckom. Jednotky Ukrajinskej povstaleckej armády (UPA), ktorá bola ozbrojenou zložkou OUN, vyvraždili v západnej Volyni vyše 100 000 Poliakov, Čechov a Židov.
Tisícky Ukrajincov, ktorí odmietli spolupracovať s OUN, boli takisto zabité. Banderovci bojovali tiež proti sovietskej Červenej armáde, snažiac sa vytvoriť nezávislú Ukrajinu.
Bývalý ukrajinský prezident Viktor Juščenko udelil 20. januára 2010 Stepanovi Banderovi posmrtne najvyššie štátne vyznamenanie Hrdina Ukrajiny, pripomína TASS. V apríli toho istého roku vyhlásil súd v Doneckej oblasti tento dekrét za ilegálny. Tamojšia univerzita podala v tejto veci i žalobu.