Môj profil 
Predplatné
Ján Selye, celým menom Hans Hugo Bruno Selye, ktorého 110-výročie narodenia si v tomto roku si pripomíname (*20.1.1907 †16.10.1982), bol kanadský lekár, biológ, chemik a endokrinológ čiastočne maďarského a rakúskeho pôvodu, ktorého korene siahajú aj na Slovensko. Gros jeho vedeckého prínosu spočíva v popísaní pôsobenia stresu na ľudský organizmus a predložení hodnoverných dôkazov o existencii biologického stresu, za čo bol nominovaný na udelenie Nobelovej ceny.
„Rodina Jána Selyeho, ktorého doma nazývali ‚Hansi‘ mala rakúsko-maďarské korene, no jeho starý otec pôsobil v obci Pruszka, dnešnom Pruskom v Trenčianskom okrese, takže jeho pôvod siaha aj na územie Slovenska. Jánov (Hansov) starý otec, rovnako ako jeho otec a prastarý otec, boli lekári, preto sa očakávalo, že aj on bude pôsobiť v tejto oblasti… Ján Selye sa narodil vo Viedni, mladosť prežil v Komárne a medicínu vyštudoval v Prahe, pričom ešte ako medik asistoval otcovi pri drobných operáciách a popri tom v suteréne ich komárňanského bytu vedecky experimentoval. Svoju prvú vedeckú publikáciu o vplyve vitamínu D na zrážanie krvi vypracoval na základe experimentov uskutočnených na tomto mieste na žabách, krysách a sliepkach,“ hovorí historik MUDr. László Kiss, CSc., objaviteľ slovenských koreňov J. Selyeho, ktorý predniesol na včerajšej slávnostnej vedeckej schôdzi na UPJŠ LF prvú prednášku nazvanú „Selye a Slovensko – Považské korene Jána Selyeho“.
Následne odznela prednáška prof. MVDr. Františka Ništiara, CSc. a MUDr. Petra Dombrovského o koncepcii stresu, ako ho videl Ján Selye a prednáška nazvaná „Od stresu k metaflamácii (patofyziologická teória všetkého?)“, ktorú spracovali doc. MUDr. Oliver Rácz, CSc., mim. prof.; doc. MUDr. Roman Beňačka, CSc., mim. prof. a MUDr. Norbert Lukán PhD.
Ako konštatuje mimoriadny profesor MUDr. Oliver Rácz, problematika stresu predstavuje kľúčovú kapitolu vo výučbe všeobecnej patologickej fyziológie a je dôležitá pre pochopenie vzniku mnohých ochorení. „Ján Selye vytvoril svoju teóriu v šesťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia a teraz dochádza k jej prehodnoteniu, nie však v negatívnom slova zmysle, ale naopak, stresovým reakciám sa začína pripisovať ešte hlbší význam,“ poznamenáva pracovník Ústavu patologickej fyziológie a predseda Spolku lekárov v Košiciach.
Dekan Lekárskej fakulty UPJŠ prof. MUDr. Daniel Pella, PhD. oceňuje, že sa študenti UPJŠ LF môžu zaujímavou formou dozvedieť niečo viac o živote a diele Jána Selyeho, ktorému sa podarilo pochopiť podstatu stresu, opísať jeho merateľné prejavy a objaviť s ním súvisiaci adaptačný syndróm. „Ján Selye ostáva navždy zapísaný ako autor teórie stresu. Žil v časoch, kedy stres súvisel predovšetkým s problematikou samotnej existencie človeka, pretože ho spôsoboval hlad, chudoba, nevyliečiteľné ochorenia a podobne. To všetko pretrváva dodnes v rôznych podobách a to aj napriek tomu, že veľká časť ľudstva už nepozná ani hlad, ani chudobu. Dramaticky sa však zvýšil počet a variabilita stresových faktorov a čo je znepokojujúce, narastá aj ich intenzita. Z môjho pohľadu ako kardiológa je výživa možno ešte väčším problémom kvôli nezdravým potravinám a ‚stresujúcej‘ obezite, a tiež medziľudské a pracovné vzťahy sú často nesmierne komplikované. Pribudli tiež nové stresujúce formy znečistenia životného prostredia – okrem tradičných chemických polutantov pribudlo ‚znečistenie‘ svetlom a hlukom. Sme tiež svedkami dramatických klimatických zmien a napokon sa popri tých tradičných objavili aj nové existenčné hrozby, terorizmus nevynímajúc,“ podotkol prof. MUDr. Daniel Pella, PhD., podľa ktorého by zvládanie stresu jednotlivcov malo patriť medzi najdôležitejšie celospoločenské úlohy.
Redakciu informovala RNDr. Jaroslava Oravcová z LF UPJŠ.
.jpg)
.JPG)
.jpg)
