V súlade s dohodou Hlavný muftiát Bulharska dostával z Turecka viac než 75 % prostriedkov nevyhnutných na svoju činnosť v krajine. Kvôli nedostatku prostriedkov viac než 600 moslimských duchovných, imámov, už päť mesiacov nedostalo výplatu. Hlavný muftiát prostriedky vyčleňuje v prvom rade na chod troch stredných moslimských učilíšť a Vyššieho islamského inštitútu.
„Mnohí z mladých duchovných už opustili krajinu. Vieme, že v Európe sú pripravení vykonávať akúkoľvek prácu – na stavbách, v poľnohospodárstve, alebo umývajú autá – len aby si zabezpečili prostriedky na živobytie,“ poznamenal hlavný mufti a dodal, že tam oni zarábajú dokonca viac než v Bulharsku
Mustafa Hadži tiež upozornil, že „medzi moslimským duchovenstvom tlie veľké sociálne napätie. Pripravujú sa protesty. Niektorí ľudia sa pokúsia vyťažiť zo situácie dividendy. Nevylučujem, že to budú aj niektorí politici. Preto robíme všetko možné, aby sme protestom predišli,“ ubezpečil mufti Hadži. Podľa neho Hlavný muftiát nástojí na zvýšení financovania moslimskej viery, alebo na obnovení protokolu o spolupráci s tureckým Dianetom.
V Bulharsku sa 83 % obyvateľov hlási k pravoslávnemu kresťanstvu, 12 % k islamu. 9 % občanov Bulharska sa hlási k tureckej národnosti, približne 5 %. oficiálne zaškrtlo kolónku „rómska národnosť“. Väčšina príslušníkov tohto etnika sa v Bulharsku hlási k islamu. Odhaduje sa, že v skutočnosti predstavujú Rómovia, ktorí sa ešte nie tak dávno aj v Bulharsku oficiálne nazývali Cigánmi (tak ich dosiaľ volajú aj samotní Bulhari a tak aj obyčajne stále volajú sami seba, pretože tak sa volali po stáročia, sú na to hrdí a nepovažujú toto pomenovanie za nič hanlivé), okolo 10% obyvateľstva.
Po dobytí tureckou armádou v 14. storočí bolo Bulharsko okolo 500 rokov súčasťou Osmanskej ríše, v ktorej bol privilegovanou a často aj násilím vnucovanou vierou islam. Pravoslávni kresťania boli utláčaní, mnohí z nich prijali za vieru mučenícku smrť. V roku 1878 Rusko za cenu mnohých tisícov obetí ruských vojakov oslobodilo Bulharsko z tureckého moslimského jarma. V prvej i druhej svetovej vojne vládnuca bulharská štátna moc v rozpore so želaním väčšiny Bulharov zatiahla Bulharsko do koalícií proti Rusku. Aj v súčasnosti je Bulharsko ako člen EÚ a NATO súčasťou protiruskej koalície. Opäť v rozpore s prianím značnej časti Bulharov.
Vladimír Mohorita