Ako Lajčák uviedol, jej príprava trvá už tretí rok, pričom verí, že sa nachádza vo svojej záverečnej fáze, keďže vo štvrtok 19. júna sa končí pripomienkové konanie a do konca júna sa má dostať na rokovanie vlády.
Dokument podľa neho reflektuje nielen potreby zraniteľných skupín, ale aj mapuje stav a dodržiavanie ľudských práv na Slovensku. Proces jeho tvorby označil za otvorený a transparentný. “Názory, všetkých, ktorí chceli prispieť do diskusie, boli vypočuté,” konštatoval.
Člen výboru Béla Bugár (Most-Híd) však oponoval, že návrhy sa síce mohli posielať, ale z nich nebolo akceptované nič. V tejto súvislosti poukázal na prílohu číslo 1 stratégie, ktorá sa týka problematiky menšín. Ako dodal, obsahuje množstvo závažných nepresností. Navrhoval preto celý materiál zaradiť na korektúru. Príloha podľa neho konštatuje určité práva a možnosti menšín, ale nenaznačuje reálne problémy pri ich uplatňovaní.
Bugár rovnako ako predseda výboru Rudolf Chmel (Most-Híd) vyjadrili počudovanie nad tým, prečo všetkých 14 príloh nie je integrálnou súčasťou stratégie, keďže sú konkrétnym výstupom toho, čo pomenúva vo svojej hlavnej časti. Chmelovi tiež chýbalo jej presné časové ohraničenie a plnenie, ako aj taxatívne vymenovanie ministrov, pre ktorých z nej vyplynú konkrétne úlohy a vypracovanie akčných plánov.
Lajčák na to reagoval, že prílohy nemôžu byť súčasťou stratégie, lebo inak by na nej nikdy nebola celospoločenská zhoda. “Majú informatívny charakter. Neviem si predstaviť, že by sme ich spravili súčasťou stratégie ako takej,” poznamenal. Je presvedčený, že celý takto vytvorený dokument by vyvolal explóziu, pričom by Slovensko potrebovalo ešte 10 rokov debaty na túto tému a aj tak by nedospelo ku konsenzu. Stratégia sa orientuje na tie zraniteľné skupiny, ktoré nie sú zaštítené žiadnym právnym aktom. “Chcem dokument, ktorý nerozdeľuje spoločnosť. Je to základný kameň, na ktorom budeme stavať,” zdôraznil.
Pripomenul, že ide o rámcový materiál, ktorý predpokladá vypracovanie akčných plánov pre minimálne štyri oblasti. V nich budú konkrétne politiky. “Akčné plány budú tak ambiciózne, ako bude politická vôľa,” deklaroval Lajčák.
Dotkol sa aj vlny kritiky, ktorá sa vzniesla na tento materiál. Poukázal na to, že tá sa sústreďuje iba na jednu tému, a to konkrétne LGBTI ľudí, pričom zvyšnej problematike sa nevenuje žiadna pozornosť. Na Slovensku mu chýba širšie povedomie o ľudských právach, pričom podľa neho treba investovať do výchovy a vzdelávania v tejto oblasti. Mimovládne organizácie však na uvedenú problematiku majú iný názor.
Mimovládne organizácie zverejnili hromadné pripomienky
Niektoré mimovládne organizácie kritizujú finálnu verziu celoštátnej stratégie ľudských práv, ktorá sa nachádza v pripomienkovom konaní.
Občianske združenie Fórum kresťanských inštitúcií (FKI) zverejnilo hromadnú pripomienku, pričom žiada, aby vláda prílohy, ktoré sú súčasťou stratégie, zamietla. Ak sa tak nestane, tak by sa podľa nich mal celý dokument stiahnuť. Podľa Jána Fabičovica z FKI sa prostredníctvom stratégie na Slovensku vytvárajú dve skupiny občanov – tých, o ktorých právach sa nehovorí, lebo sa považujú za samozrejmé, a tých, dožadujúcich sa práv, ktoré však nepožíva väčšina občanov SR. Petícia k zásadným pripomienkam je zverejnená na www.peticia.sk/ludske-prava-2014.
Hromadnú pripomienku vypracovalo aj občianske združenie Iniciatíva pre uvedomenie si rizík očkovania, podľa ktorého dokument obsahuje časti, ktoré hrubo zasahujú, alebo potenciálne zasahujú do rodinného života a výchovy detí. “Vyvíjajú nepatričný tlak na legislatívu, uplatňujú protekcionizmus niektorých skupín občanov na úkor tradičnej kresťanskej morálky, ba dokonca kaličia slovenský jazyk,” upozornila predsedníčka združenia Iva Vranská Rojková.
Autorom ďalšej hromadnej pripomienky je občianske združenie Centra pre bioetickú reformu. To navrhuje zamietnuť celý návrh stratégie, pretože, ako upozorňuje, je plný klamstiev.
Pripomína, že pri jeho tvorbe sa odignorovala kritika obsahu a procesu, ktorá odznela na a po verejných workshopoch. “Dokument vychádza z pomýleného ideologického konceptu, ktorý porušovanie ľudských práv prehlasuje za ľudské práva. V prílohách ide do extrémnych požiadaviek najmä ohľadom rodovej rovnosti a práv žien, práv detí a práv LGBTI ľudí, ale aj v ďalších,” uvádza sa v zverejnenej hromadnej pripomienke. Požiadavka na manželstvo pre páry rovnakého pohlavia je podľa nich v rozpore s Ústavou SR, pričom Slovensko k nej nie je nijako viazané medzinárodnými dohovormi. Centrálny dokument návrhu a prílohy podľa združenia žiadajú nové práva pre LGBTI príslušníkov, ktoré povedú k porušovaniu základných práv na slobodu zmýšľania, svedomia, prejavu a náboženského vyznania.
ru