Negramotný človek v dnešnej dobe už nemôže plne fungovať v spoločnosti. Stačí len jednoduchý prípad, o ktorom sa zmieňuje učebnica pre amerických zdravotníkov “Teaching Patients with Low Literacy Skills” (“Výuka pacientov so slabou gramotnosťou”) z roku 1996, keď lekár pacientovi predpíše recept a pýta sa ho, či chápe, ako má lieky užívať. Pacient, aby zakryl svoju neschopnosť, odpovie, že rozumie. Lieky však berie ináč, ako treba. Učebnica preto odporúča, aby si lekári otestovali, do akej miery vedia ich pacienti čítať.
BBC hovorí o 16 miliónoch negramotných v USA, ale podľa osvetového programu Project Literacy je ich až 32 miliónov. Takéto množstvo uvádzali aj noviny The Washington Post s odkazom na ministerstvo školstva a Národný inštitút gramotnosti dodávajúc, že polovica dospelých nevie prečítať knihu napísanú na úrovni pochopenia žiaka ôsmej triedy.
Hlavným rizikom je, že negramotnosť sa potom prenáša z dospelých rodičov na deti, a tak trpia aj generácie po nich. Jedným z hlavných problémov je, že si takto nenájdu žiadnu prácu.
Funkčná negramotnosť
Iným typom negramotnosti je funkčná, kedy človek síce vie prečítať text, ale nepochopí ho. V rebríčku krajín s funkčne negramotnými obyvateľmi sú USA na štvrtom mieste za Chile, Tureckom a Izraelom. Alarmujúce je poradie od piateho miesta nižšie, kde pod Španielskom a Belgickom sa nachádza hneď Slovensko.
Je známe, že slovenské deti neradi čítajú, nenavštevujú knižnice a skôr si posedia pred počítačom. Hoci školy organizujú čitateľské maratóny a spolu s knižnicami sa snažia rôznymi aktivitami deti prilákať ku knihe, podľa všetkého to ešte vždycky nestačí.
Čo sa týka Američanov, dôvodom je podľa nich vzdelávací systém a slabý prístup ku knihám. Podľa štúdie UNESCO z roku 2014 je vidieť rozdiel v tom, že na každé dieťa tzv. strednej vrstvy pripadá až trinásť kníh, kým v menej rozvinutých oblastiach USA jedna kniha musí stačiť pre tri stovky detí.
Najhoršie je na tom štát Kentucky. Peggy Flemingová vraví, že sa nenaučila poriadne čítať hlavne kvôli rodičom a škole, do ktorej chodila, pretože jej nechceli pomôcť s učením a preradili ju do špeciálnej triedy, čo však nepomohlo. Čítať sa naučila až vďaka svojim deťom, pretože keď išla s nimi k lekárovi, nevedela prečítať, čo napísal o zdravotnom stave detí. Nevedela tiež deťom prečítať a vysvetliť, aké je to slovo, ak sa na nejaké pýtali. Dnes to už vie.