Keď sa v sobotu večer zotmelo, svedok tlačovej agentúry Reuters videl skupinu 70 ľudí prechádzať z Grécka na územie Macedónska na mieste, kde medzi oboma krajinami nie je žiletkový plot. Títo ľudia vybiehali z lesa a zasa doň vbiehali, aby sa ukryli pred úradmi.
Toto miesto sa nachádza približne 20 kilometrov, alebo štyri hodiny chôdze, od gréckej dediny Idomeni – kde je aj rozsiahle stanové mesto s 10.200 utečencami a migrantmi, ktorí tam uviazli po postupnom zatvorení hraníc balkánskych krajín vo februári. Grécke úrady opakovane migrantov vyzývajú, aby sa organizovane presťahovali do pripravených prijímacích centier po celej krajine, ale migranti to odmietajú.
Aj ďalší ľudia v tábore zvažujú, že odídu z Idomeni a budú hľadať popri hranici miesta, ktorými sa bude dať prejsť a potom pokračovať Balkánom až do vytúženej západnej Európy. Balkánska trasa je pre nich najvýhodnejšia.
“Iné riešenie nie je,” povedal Mútaz, Sýrčan z mesta Aleppo. “Ako by sa ostatní cítili v mojej situácii? Čo by urobili s takýmto životom, aký my žijeme? Boli by s ním spokojní, s tým, čo sa deje a čo okolo seba vidia?” položil otázky.
Organizácie na ochranu ľudských práv uvádzajú, že podmienky života v Idomeni sú otrasné.
Ďalší Sýrčan z Damasku povedal, že sa pokúsi prekročiť albánsku hranicu, ktorá je západnejšie. “Je síce šanca, že sa tam človek dostane macedónskou trasou, ale macedónska armáda ho vráti naspäť,” povedal pre Reuters.
Niektorí ľudia sa vydajú na cestu na vlastnú päsť. Iní využívajú pašerákov, ktorí si nechajú za prepašovanie cez hranicu zaplatiť.