Môj profil 
Predplatné
Zneužívanie voličov maďarskej národnosti
Matičiari v ňom tvrdia, že maďarská menšina sa nariadením vlády o osadení ďalších dvojjazyčných tabúľ na území Slovenska posunula o krok bližšie k svojmu cieľu – vytúženej autonómii. Dvojjazyčné názvy by mali pribudnúť na železničných staniciach miest a obcí, kde tvoria príslušníci národnostných menšín najmenej 20 percent obyvateľstva. „Podľa názorov viacerých odborníkov je spomenuté nariadenie v rozpore so zákonom o používaní menšinových jazykov, je neplatné a v praxi nevykonateľné,” konštatuje sa vo vyhlásení.
MAĎARSKÍ MENŠINOVÍ PREDSTAVITELIA NEMÔŽU ŽIADAŤ DVOJJAZYČNOSŤ V OBCIACH, NESPĹŇAJÚCICH ZÁKONNÚ PERCENTUÁLNU HRANICU NA POUŽÍVANIE MENŠINOVÉHO JAZYKA
“Ide najmä o Senec (11,1 percenta maďarskej menšiny), Šaľu (14,2 percenta maďarskej menšiny), Hviezdoslavov, okres Dunajská Streda (18,5 percenta maďarskej menšiny), Veľkú Idu, okres Košice – okolie (9,9 percenta maďarskej menšiny), Malú Tŕňu, okres Trebišov (6,2 percenta maďarskej menšiny), spolu o ďalších viac ako 30 obcí,“ uvádza sa vo vyhlásení.
Matičiari upozorňujú, že Slováci na slovenskom juhu sú pobúrení takouto aroganciou menšinových politikov Mostu-Híd voči Slovákom a Slovenskej republike, odporom k slovenskému jazyku ako štátnemu jazyku pre všetkých občanov Slovenska:
„Svojich voličov zneužívajú na vlastné provokačné politické ciele, v ktorých ide v konečnom dôsledku vždy o to isté – o autonómiu, teda tzv. samosprávu v južných oblastiach suverénneho a zvrchovaného územia Slovenskej republiky. Tieto ciele už neraz identifikovali naši historici a máme o tom vlastnú historickú pamäť.
Príslušníkom maďarskej menšiny záleží na životne dôležitejších veciach, ako sú dvojjazyčné tabule, v mnohých obciach neprejavujú záujem o používanie maďarského jazyka v úradnom a verejnom styku.“
Obecné samosprávy s väčšinovým zastúpením poslancov za maďarské strany (môže ísť až o 40 percent samospráv zo všetkých šestnástich jazykovo zmiešaných okresov na juhu) už teraz podľa matičiarov autonómne rozhodujú o jednostrannom etnickom smerovaní obcí a škôl s výučbou v štátnom jazyku, o budúcnosti detí slovenskej národnosti a o miestnej kultúre.
Pokrytecká politika Mostu-Híd vedie do slepej uličky
Ako sa píše vo vyhlásení, ministerstvo kultúry dostáva množstvo sťažností na nepoužívanie štátneho jazyka v obecných samosprávach. Podľa aktuálnej správy o používaní menšinových jazykov takmer 90 percent zamestnancov miestnych či mestských úradov na juhu SR ovláda maďarský jazyk.
Ak sa tam teda Slováci chcú zamestnať, musia sa povinne naučiť menšinový jazyk. „A to je už jednoznačná diskriminácia,“ upozorňujú matičiari a pripomínajú, že slovenčina ako štátny jazyk a slovenská kultúra majú byť podľa strategických vládnych a rezortných dokumentov oblasťou, ktorá spája, zjednocuje a zrovnoprávňuje všetkých občanov Slovenskej republiky.
Slováci v Maďarsku by boli pritom vďační za dvojjazyčnosť na železničných staniciach v Maďarsku, no nemajú ich ani na cestných dopravných označeniach označujúcich koniec obce, píšu autori vyhlásenia a otvorene dodávajú, že „nenávistná a pokrytecká politika strany Most-Híd vedie do slepej uličky, rozdeľuje a rozsieva hádky medzi všetkých obyvateľov nielen slovenského juhu“.
Zároveň podľa nich robí z maďarských spoluobčanov menejcenných občanov SR. Nevyhnutnosť ovládania štátneho jazyka si najlepšie uvedomujú tí rodičia maďarskej národnosti, ktorí svoje deti umiestňujú do škôl so slovenským vyučovacím jazykom. A to aj napriek vymyslenej propagande o silnej asimilácii maďarskej menšiny na našom území a vysokej finančnej podpore maďarských fondov.
SIGNATÁRI VYHLÁSENIA VYZÝVAJÚ VLÁDNU REPREZENTÁCIU A POSLANCOV NR SR NA PODANIE NÁVRHU NA PRESKÚMANIE NARIADENIA VLÁDY O ZOZNAME OBCÍ NA ÚSTAVNÝ SÚD SR, ABY TEN ROZHODOL O JEHO ZÁKONNOSTI.
Vládu a parlament žiadajú o pozastavenie výkonu príslušnej legislatívy a neodkladnú obnovu kompetencií štátu na slovenskom juhu. „Podľa stále aktuálnych dokumentov ministerstva kultúry SR si vláda SR zvolila usmerňovanie jazykovej politiky, ktorá nesmie byť na úkor štátneho jazyka a s týmto názorom súhlasí podľa prieskumu až 93 percent obyvateľov. Žiadame o naplnenie aj tejto strategickej jazykovej politiky Slovenskej republiky,“ uzatvárajú matičiari.
Článok pôvodne vyšiel na stránke napalete.sk
.jpg)
.jpg)
