Mária Zacharovová: „Dopingový škandál je súčasťou pretrvávajúcich snáh Washingtonu izolovať Rusko“

Moskva 27. júla 2016 (HSP/Foto: Facebook)

Riaditeľka Departmentu informácií a tlače ruského ministerstva zahraničných vecí Mária Zacharovová odpovedala na otázky novinárov v súvislosti s dopingovým škandálom pred Olympiádou v Rio a „stopke“ pre viacerých ruských športovcov

Novinári zdôraznili, že v minulosti sovietskemu, a teraz ruskému športu patrila veľmi dôležitá úloha v rozvoji svetového športu. V súčasnej dobe je Rusko vylúčené z účasti na olympijských hrách. Novinári požiadali Máriu Zacharovovú o komentár.

Ruská diplomatka a novinárka povedala: „U nás už komentovali a budú komentovať túto skutočnosť špecializované rezorty, ktoré, samozrejme, zodpovedajú za túto sféru. Ruský prezident Vladimír Putin nedávno urobil náležité vyhlásenie. Odpovedajúc na Vašu otázku použijem citát, ktorý som prednedávnom objavila. Patrí pomerne známemu americkému činiteľovi, ekonómovi, politickému a ekonomickému komentátorovi mnohých vedúcich amerických vydavateľstiev P.K.Robertsovi.

Mnohí z vás ho poznajú. Dovoľte mi pripomenúť, že je to republikán, bývalý asistent pre hospodársku politiku ministra financií USA v administratíve Ronalda Reagana (všetci si dobre pamätáme, aké to boli časy). Pôsobil ako vedúci odborný asistent na Hooverovom inštitúte pri Stanfordskej univerzite, bol svojho času redaktor a publicista v novinách „Wall Street Journal“, „Businessweek“ a mnohých ďalších periodikách, mal vlastné stĺpce vo „Washington Times“. 17. júla na portáli „Global Research“ poznamenal, že „môžeme konštatovať, že Washington chce dosiahnuť hegemóniu v zahraničných záležitostiach a takisto v športe, chce vylúčiť ruských športovcov aby Američania mohli získať viac medailí.

Dopingový škandál je súčasťou pretrvávajúcich snáh Washingtonu izolovať Rusko a dať dohromady opozíciu voči prezidentovi Ruska vnútri Ruskej federácii“. Tento muž budoval väčšiu časť svojej kariéry, možno jej podstatnú časť, v období „studenej vojny“. Vie, o čom hovorí. Myslím si, že sotva by sa dalo povedať presnejšie.

Zvykla som si na vetu, ktorá sa nám zdala byť niekedy smiešna, inokedy príliš banálna: „Ach, šport, ty si – mier“. Teraz chápem, že sme nemali pravdu, keď sme ju často používali so sarkazmom, s humorom, nevnímali sme ju vážne. Olympijské hry, ako aj mnohé súťaže, ktoré vzišli z olympijských hier, sú si formou, podstatou podobné. Zrodili sa v antickej dobe ako príležitosť ukázať, čoho všetkého sú ľudia schopní dokázať vďaka vlastnej fyzickej podstate, ak dočasne zastavia všetky konflikty.

Prerušovali sa vojny, ľudia, nezriekajúc sa nesúladov, boli schopní zísť sa v zóne „prímeria“, tak povediac u „všeľudského prameňa“. Táto logika bola základom pre vznik olympijského hnutia a vždy patrila do textu medzinárodných dokumentov ktorými sa riadi šport, patrila medzinárodným úsiliam krajín na medzinárodnej scéne. Práve táto logika bola základom politiky Ruska v tejto oblasti.

To, čo sa teraz deje so športom (je to jediné, čo by som chcela zlepšiť u P.K.Robertsa), nie je ranou namierenou proti nám, ale je to rana pre svetový šport všeobecne. Je to úder do logiky dočasných prímerí a dočasného urovnania rozporov, úder do možnosti preukázať, že napriek všetkým rozdielom, rozporom krajín a dokonca aj vojnovým konfliktom, zostávajú zóny a sféry, kde môžeme súperiť čestne, ako so seberovnými, prejavujúc schopnosti a možnosti, ktoré človek vykazuje pri športe.

Terajšie kroky Washingtonu sú prostým zločinom. Poznáme zločiny proti ľudskosti – globálne uznaný právny termín. Čo práve páchajú „architekti“ tohto príbehu, tejto kampane – je nový druh zločinu, ktorý sa dá pomenovať „zločiny proti športu“.  Dôsledky sa musia predvídať. Obraciam sa na tých, ktorí sú strojcami tejto kampane. Nepredvídali ste dôsledky vojenských zásahov a intervencií a teraz ich vidíte, vidíte čím sa všetko končí. Prišli ste do Iraku a tým ste vytvorili ISIL. Teraz ste vrazili mohutnú ranu do olympijského hnutia a športu. Viete, ako sa udalosti budú vyvíjať, aké budú následky?

Ďalšia poznámka. Do dejín sa zapisujú predovšetkým záslužné činy a práca v konštruktívnej a pozitívnej rovine, čo je veľmi náročný postup. Do dejín sa dostanú aj ničitelia, čo je oveľa jednoduchšie. Bohužiaľ, mnohí sa hrdia vstupom do dejín cestou ničenia,“ zdôraznila Mária Zacharovová.

Celý rozhovor si môžete pozrieť tu: