Bratislava 19. mája (HSP/Foto:HSP)
Ukrajina je v katastrofálnej situácii a v prípade najhoršieho scenára jej hrozí úplný rozpad
Povojnové usporiadanie hraníc, ktoré trvalo až do rozpadu Sovietského zväzu, má tendenciu ďalej deštruovať. Po tom, čo bolo vytvorené Kosovo, bol tento systém definitívne zrušený. Revizionizmus naberá na obrátkach a jeho prvou veľkou obeťou bude práve Ukrajina.
Ukrajina sa prostredníctvom anarchie, ktorú vyvolal Majdan a udalosti, ktoré nasledovali po ňom, dostala do situácie, keď je ohrozená samotná existencia štátu. Prozápadná klika na čele s Jaceňukom a Kličkom, ktorá sa po februárovom puči dostala k moci, nie je na celej Ukrajine vnímaná ako legitímna a na časti, hlavne východných území, už fakticky nevládne.
Výkon moci v niektorých častiach Ukrajiny prevzali miestne orgány, ktoré odmietajú podrobiť sa vláde v Kyjeve. Krym sa oddelil a stal sa súčasťou Ruskej federácie. Luhansko a Donecko, kde 11. mája prebehli referendá a bola vyhlásená zvrchovanosť týchto republík, budú nasledovať jeho osud a tiež sa stanú súčasťou Ruskej federácie. Je veľmi pravdepodobné, že sa k nim postupne pripoja ďalšie územia, ktoré doteraz patrili Ukrajine.
Západný svet, ktorý puč na Ukrajine organizoval a financoval, zostal zaskočený. Nečakal, že Rusko zareaguje tak rýchlo a bezprecedentne a začne si z Ukrajiny ukrajovať ako z chutného koláča. Západ nevie nijako zabrániť tomu, čo sa dnes na Ukrajine deje. Spustil proces, ktorý má úplne iné dôsledky, ako boli zamýšľané. Klika okolo Jaceňuka a spol. mala priviesť Ukrajinu do sféry vplyvu USA a EÚ. NATO sa malo rozšíriť až po hranice Ruska. Výsledok je však taký, že Rusko územne posilňuje na úkor Ukrajiny, ktorá sa prepadá do stále väčšieho chaosu. Západ hrozí bezzubými sankciami, ktoré sú iba na smiech.
Západ nedokáže zafinancovať svoje víťazstvo na Ukrajine a to vedie krajinu k stále väčšej anarchii a chaosu. Kyjevská vláda nemá z čoho financovať štátne záväzky. Dôchodky boli znížené na polovicu a nemá prostriedky ani na financovanie policajtov a armády. Kyjevská vláda očakáva peniaze od západu, tie sú sľúbené, ale zatiaľ neprišli. Od prvého júna Rusko zastaví Ukrajine dodávky plynu, ak nezaplatí vopred.
Veľké delenie
V tejto situácii, keď je jasné, že scenár treba prepísať, sa niektoré krajiny začínajú ozývať s vlastnými územnými požiadavkami. “Nedosiahli sme, čo sme chceli, tak si aspoň utrhnime, čo sa dá”. V Poľsku sa začína hovoriť o území okolo Ľvova, ktoré bolo súčasťou Poľsko – Litovskej personálnej únie. Maďarsko zas hovorí o autonómii pre maďarsky hovoriace obyvateľstvo a už sa skrz to stihlo s Kyjevom dostať do roztržky. Maďarský veľvyslanec bol predvolaný a Maďarsko prostredníctvom neho vyzvané, aby sa v tejto oblasti správalo opatrnejšie. Viac si o tom môžete prečítať tu.
Časť západnej Ukrajiny však bola storočia súčasťou Rakúsko-Uhorska a po prvej svetovej vojne súčasťou prvej Československej republiky. Toto územie, nazývané Podkarpatská rus, bolo až do roku 1945 (počas druhej svetovej vojny platilo iné členenie) súčasťou Československej republiky, keď si ho vtedajší Sovietsky zväz, pod ktorého sféru vplyvu sme sa po vojne dostali, jednoducho pričlenil k svojmu územiu.
Vznesenie nárokov na toto územie Slovenskom, ako jedným z nástupníckych štátov bývalého Československa, sa preto javí ako logické.
Územie, ktoré bolo pred Druhou svetovou vojnou súčasťou Československa, neobývajú len Ukrajinci, ale prevažne Rusíni, ktorí sa považujú za samostatný národ bez vlasti. Slovensko uznáva Rusínsku menšinu, ktorá má na Slovensku tento štatút. Rusínska menšina má kodifikovaný vlastný jazyk.
Rusíni žijúci na území bývalej Podkarpatskej rusi, ktorá je dnes časťou Ukrajiny, aj mentálne patria do nášho geopolitického priestoru. Stáročia sa riadili zákonmi a boli súčasťou Horných uhier. Boli súčasťou Rakúsko-Uhorskej kultúry a spoločnosti. Aj napriek 70-tim rokom, počas ktorých sú súčasťou východného európskeho priestoru, si uchovali svoje stredoeurópske myslenie. Preto by s najväčšou pravdepodobnosťou uvítali pričlenenie k Slovensku a začlenenie späť do svojho tradičného geopolitického priestoru. Nezanedbateľnou motiváciou by mohla byť aj vyššia životná úroveň, ktorú by takto mohli rýchlejšie dosiahnuť.
Berúc do úvahy všetky tieto skutočnosti a vzhľadom na nepredvídateľnosť vývoja na Ukrajine, keď môže v krátkom čase dôjsť k úplnému kolapsu štátu, malo by byť aj Slovensko pripravené vzniesť svoje nároky na územie, ktoré s nim bolo v minulosti v spoločnom štáte, rovnako, ako to urobia ostatné okolité krajiny.
ad