Svet 21. novembra 2017 (HSP/Foto: Screenshot YouTube)
Ekológ William J. Ripple z Oregonu minulý týždeň publikoval v online časopise BioScience článok, ktorý je koncipovaný ako odborná petícia – Varovanie svetových vedcov ľudstvu: druhá výzva nadväzujúca na viac ako 20 rokov starú podobnú výzvu, uvádzajú Lidové noviny.
“Od roku 1992 sa ľudstvu nepodarilo, s výnimkou stabilizácie ozónovej vrstvy, dostatočne pokročiť v riešení environmentálnych výziev, a čo je znepokojujúce, väčšina z nich sa zhoršuje,” uvádza apel, ktorý podpísalo už viac ako 15 400 vedcov.
Vedci upozorňujú najmä na rýchle vymieranie vzácnych druhov fauny a flóry. Príkladom je mexický mlok Axolotl. V roku 1998 žilo v oblasti Xochimilco na jednom štvorcovom kilometri 6 000 mlokov. Dnes ich kvôli znečisteniu žije na tej istej výmere 35. A ako uviedol časopis Nature, Axolotl speje k vyhynutiu.
V Nemecku zase počas 27 rokov zmizli tri štvrtiny lietajúceho hmyzu. To je len niekoľko príkladov rýchlych a neviditeľných zmien, ktoré planéte vnucuje človek, takže sa už hovorí o novej epoche – antropocén.
Medzi signatármi výzvy nechýbajú ani poprední českí prírodovedci, ako sú citovaní botanici Petr Pyšek a Ján Pergl z Botanického ústavu Akadémie vied, biológ a ekológ David Storch, Martin Bouda z Yale University či Jána Klanová, šéfka ekotoxikologickým centra RECETOX.
“Žijeme v dobe globálnej zmeny klímy (kde dochádza k otepľovaniu, no vedci sa nezhodujú na tom, či je to dôsledok ľudskej činnosti, alebo zvýšenej aktivity slnka), v čase šiesteho masového vymierania, ale aj v čase nebývalého spochybňovania vedeckých záverov zo strany politikov. Preto je dôležité prehovoriť jednotne a silným hlasom,” uviedol pre Lidové noviny Jan Šobotník, popredný svetový termitolog a ďalší zo signatárov vážneho varovania.
Z viacerých štatistík vyplýva, že súčasné ľudstvo riskuje cestu do záhuby. Ukazujú to najmä zvyšujúci sa rast ľudskej populácie, úbytok pitnej vody či rýb, ničenie biodiverzity, strata lesných porastov a podobne.