Nový kabinet zahŕňa väčšinu z politických skupín v krajine vrátane šiitskeho militantného hnutia Hizballáh, ktoré v ňom obsadí dve kreslá. Na prvom zasadnutí sa vláda zíde v stredu.
Harírí novinárom krátko po oznámení vzniku svojej vlády povedal, že prioritou bude “zachovať stabilitu, ktorá panuje v Libanone v čase požiarov, ktoré sa šíria po regióne”. Dodal, že jeho vláda bude tiež hľadať medzinárodnú pomoc v otázke státisícov utečencov zo Sýrie.
V Libanone žije približne 1,2 milióna sýrskych utečencov, čo je štvrtina obyvateľstva krajiny. Počas piatich rokov vojny v Sýrii zažil aj Libanon viackrát súvisiace zrážky a bombové útoky, pri ktorých zahynuli desiatky ľudí.
Libanončania sú ostro rozdelení v otázke sýrskej vojny. Harírí je tvrdým kritikom vlády sýrskeho prezidenta Bašára Asada, pokým Hizballáh vyslal tisíce svojich bojovníkov na jeho podporu.
Harírí, ktorý už bol premiérom 14 mesiacov do začiatku roka 2011, začal zostavovať nový kabinet v novembri po tom, ako dostal poverenie od novozvoleného prezidenta Michela Aúna. Vládu ešte musí schváliť parlament, čo je považované za isté, keďže je v nej zastúpená väčšina strán.
Aúna, lídra libanonských kresťanov a spojenca Hizballáhu, zvolil parlament za prezidenta 31. októbra. Post hlavy štátu sa podarilo obsadiť po dlhých 29 mesiacoch. Umožnila to podpora Aúna zo strany Harírího v rámci dohody, ktorá rátala s vymenovaním tohto sunnitského lídra a miliardára za šéfa nového kabinetu.
Politický systém v Libanone stanovuje, aby bol prezident členom maronitskej katolíckej cirkvi, premiér príslušníkom sunnitskej a predseda parlamentu šiitskej vetvy islamu. Libanon je tak jedinou krajinou na Blízkom východe, v ktorej podľa zákona musí byť hlavou štátu veriaci kresťan.
Saad Harírí je synom bývalého premiéra Rafíka Harírího, obchodného magnáta a vplyvného politika, na ktorého v roku 2005 v Bejrúte spáchali atentát. Medzinárodný tribunál v Haagu súdi za jeho vraždu v neprítomnosti viacerých členov Hizballáhu.