Európska prokuratúra (EPPO) v Bratislave podala na Špecializovaný trestný súd (ŠTS) obžalobu na jednu fyzickú osobu a jednu spoločnosť v rámci trestného konania vedeného pre zločin poškodzovania finančných záujmov Európskej únie (EÚ) a falšovania dokumentov súvisiaceho so získaním dotácií na výrobu piva. Informoval o tom v piatok európsky delegovaný prokurátor Martin Pacalaj z Úradu EPPO.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR pripravilo koncepciu reformy financovania sociálnych služieb. Cieľom je zjednotiť financovanie týchto služieb, zrušiť niektoré príspevky a nahradiť ich dostupnejšou a zrozumiteľnejšou formou pomoci. Vyplýva to z návrhu koncepcie, ktorý predložilo MPSVR do medzirezortného pripomienkového konania.

Česká republika (ČR) očakáva, že v júli budúceho roka ukončí dovoz ruskej ropy po tom, ako jej rozšírenie transalpského ropovodu umožní zvýšiť dodávky zo západu Európy. Uviedla to štátna spoločnosť MERO, prevádzkovateľ siete ropovodov v Česku.

Kauzu českého exposlanca Dominika Feriho, ktorý bol odsúdený za dve znásilnenia a jeden pokus oň, bude riešiť Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) v Štrasburgu. Štyri ženy, ktorých prípady sa na súd nedostali a so sťažnosťou neuspeli na Ústavnom súde, sa dovolávajú práva v Štrasburgu.

V najnovšom návrhu globálnej dohody o klíme, ktorý bol zverejnený v piatok počas záverečného dňa klimatickej konferencie COP29 v Azerbajdžane sa navrhuje, aby rozvinuté krajiny poskytli do roku 2035 sumu 250 miliárd dolárov ročne na pomoc chudobnejším krajinám v boji proti globálnemu otepľovaniu.

Aj v dôsledku konfliktu v Pásme Gazy prišiel v doterajšom priebehu roka 2024 o život rekordný počet humanitárnych pracovníkov. Od januára bolo zaznamenaných 281 úmrtí, väčšinou išlo o miestnych zamestnancov mimovládnych organizácií, inštitúcií OSN a Červeného kríža. V roku 2023 zahynulo 280 humanitárnych pracovníkov. Uviedol to v piatok Úrad pre koordináciu humanitárnych záležitostí (OCHA).

Poľský premiér Donald Tusk v piatok v reakcii na štvrtkový útok Ruska hypersonickou raketou stredného doletu na Ukrajinu vyhlásil, že v súčasnosti existuje reálne riziko rozpútania globálneho konfliktu.

Lukašenko pripustil, že počas prezidentských volieb budú v Bielorusku túto zimu opäť protesty.

Povedal, že v takom prípade by opäť vypol internet.

„Ak sa to zopakuje, vypneme ho úplne,“ povedal Lukašenko.

Tvrdí, že jeho zvrhnutie počas týchto protestov v roku 2020 by mohlo viesť k vojne v Bielorusku. Lukašenko sa domnieva, že protesty proti nemu zorganizovalo Poľsko a že vojská NATO boli „pripravené“ na vstup do krajiny.

„Pochopil som, k čomu by sme mohli dospieť. Mali by sme vojnu horšiu ako na Ukrajine. Mali by sme ju, bola by tvrdšia. Oni (vojská NATO – pozn. red.) by postúpili až k Smolensku. Aká by bola odpoveď? Ako by reagovalo Rusko? Začala by sa vojna, opäť na našom území,“ povedal Lukašenko.

Dôvodom urážok predsedu českého opozičného hnutia ANO Andreja Babiša, ktoré v piatok v Poslaneckej snemovni adresoval premiérovi ČR Petrovi Fialovi, je podľa predsedu vlády to, že ho desí predstava platiť “svojim zamestnancom” nemecké mzdy, ktoré chce Fiala zabezpečiť. Napísal to na sociálnej sieti X.

Za hroznú eskaláciu, ktorá ukazuje, aká nebezpečná je táto vojna, označil v piatok nemecký kancelár Olaf Scholz nasadenie rakety stredného doletu pri štvrtkových útokoch ruských síl na Ukrajinu. Platí to aj o vyslaní severokórejských vojakov do bojov v ruskej Kurskej oblasti.