Slovensko 11. decembra 2014 (HSP/Foto: TASR, ms)
Kto z koho?
Minulý týždeň sme informovali o matke dieťaťa, ktoré navštevuje základnú školu v Košiciach, a ktoré sa jej zverilo s pochybným priebehom vyučovania prebiehajúceho v rámci takzvanej prevencie proti AIDS. Dieťa tvrdilo, že lektorky z Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) im hravou formou popisovali rôzne sexuálne praktiky, medzi ktorými sa okrem iných ocitli aj sexuálne polohy dvoch mužov či dvoch žien a že intímne aktivity mali deti aj názorne predviesť. Proti matke sa postavili mnohé médiá a uvádzali ju ako “nedôveryhodný zdroj”.
Základná škola sa bráni tvrdiac, že “každému súdnemu a rozumne zmýšľajúcemu človeku musí byť jasné, že tieto metódy by si RÚVZ nemohol dovoliť a že žiadny pedagóg ani odborník pre výchovu a vzdelávanie mládeže by predsa takýto neprofesionálny blud neuskutočnil“. Od denníka Korzár, ktorý o tomto prípade ako prvý informoval, žiada škola ospravedlnenie.
Sú prednášajúci vôbec odborníkmi a pedagógmi?
V tejto súvislosti sa ozvala aj podpredsedníčka KDH pre školstvo, Miroslava Szitová, ktorá na svojom blogu na portáli sme.sk uvádza: “Vysvetľovanie análneho, orálneho sexu, práca s obrázkami sexuálnych polôh, sexu dvoch chlapcov (a prípadná pantomíma) nemá nič spoločné s prevenciou smrteľného vírusu HIV a choroby AIDS, naopak, máme pravdepodobne dočinenie s trestným činom. Tento prípad nie je prvý v našich školách a prípady sexualizácie detí majú stúpajúcu tendenciu. Dovolím si napísať, že dochádza k trestnému činu ohrozovania mravnej výchovy detí.”
Pre portál Hlavné správy Szitová uviedla, “Pred polrokom som sama na podnet pobúrených rodičov riešila podobný problém v Spišskej Belej. Išlo o prednášky pre žiakov 4. a 7. ročníka ZŠ, realizovanej v telocvični, bez súhlasu rodičov, ktorí sa o nich dozvedeli až po traumatickom zážitku detí.”
Szitová (KDH) chce interpelovať ministra, aby sa zabezpečilo legislatívne vymedzenie toho, ktoré inštitúcie majú kompetenciu realizovať na školách prevenciu rizikového správania a aby sa dôsledne dbalo na akreditáciu programov, s ktorými zamestnanci inštitúcií prichádzajú k deťom do škôl. V prípade, že rodič nepodpíše Informovaný súhlas, dieťa bude so spolužiakmi v inej triede a nebude zaradené do aktivity, s ktorou rodič nesúhlasí. Szitová navrhuje doplniť Univerzálny informovaný súhlas, ktorý podpisujú rodičia na začiatku školského roka o text: “Univerzálny informovaný súhlas sa nevzťahuje na prednášky, semináre, programy k „prevencii rizikového správania a eliminácii sociálno-patologických javov“ (látkových a nelátkových závislostí, sexuálneho správania, šikanovania a pod.) Na uvedené aktivity budú zákonní zástupcovia požiadaní o samostatný Informovaný súhlas.”
Szitová tiež apeluje, že pedagóg má byť prítomný v triede, aj keď sa tam realizuje prednáška a taktiež riaditeľ musí byť plne informovaný, čo sa v priestoroch jeho školy deje. Takýto postup platí aj dnes, avšak sa nedodržiava.
Informácia bez formácie spôsobí deformáciu
Reakcie na matku, ktorá zostala pobúrená z toho, aké vyučovanie jej dieťa absolvovalo, boli rôzne. Niektorí ľudia si myslia, že takto podávané informácie deti už neprekvapia, a že tie majú k podobným informáciám prístup takmer kdekoľvek. Je pravdou, že informácie sa k nim dostanú rôznym spôsobom, je však otázne, ako s nimi naložia. Tiež je pravdou, že k pornu sa dnes dostanú takmer bez prekážok, a predsa nie je zaradené do vzdelávacieho procesu. Preto takýto argument za skorú sexuálnu výchovu detí neobstojí. V dobe, kedy vidíme, ako mladí ľudia podliehajú promiskuitnému životu v skorom veku, následne holdujú alkoholu, či končia v depresiách, je zjavné, že technické podanie informácií bez dostatočnej formácie týmto deťom nestačí. Ako sa aj v iných krajinách ukázalo, takáto výchova vôbec nepôsobí preventívne, ale naopak, deti častokrát otehotnejú a následne sa im ponúka ďalší traumatizujúci zážitok – potrat. Promiskuitný život s použitím kondómu možno zachráni mladého človeka pred chorobou. Zaiste však nie pred zlomeným srdcom.
mk
0.0°C
.JPG)
.jpg)
.jpg)
