Môj profil 
Predplatné
Európa 17. februára 2016 (HSP/firstThings/Foto: mpt/TASR-Foto: Peter Puškáš)
Naprieč Európou občania bojujú, aby ochránili vieru, rodinu a slobodu. Sú “strážcami mesta”
“Ak jestvuje niečo, čo skutočne môžeme dokázať, a z dejín, ktoré naozaj poznáme, tak je to fakt, že despotizmus môže byť len vývojom, často neskorým vývojom až samotným koncom spoločností, ktoré boli “vysoko-demokratické”. Despotizmus môžeme definovať ako unavenú demokraciu. Keď je spoločnosť unavená, občania menej inklinujú k večnej bdelosti, ktorá bola pravdivo pomenovaná ako cena slobody a preferujú obrniť len jedného strážnika, ktorý má strážiť celé mesto, kým oni spia…..” (G.K. Chesterton)
No dnes ešte stále veľký počet obyvateľov chce brániť slobodu. Hrajú neoceniteľné roly “strážcov mesta” po celom svete.
Španielsko
Keď José Luis Zapatero vyhral v roku 2004 voľby v katolíckom Španielsku, len veľmi málo ľudí si uvedomovalo, že jeho víťazstvo zatrasie krajinou ako aj celou Európou. Počas jeho pôsobenia na poste premiéra v rokoch 2004-2011 vydal dva mandáty, ktorými deklarovali, že chce zmenu “a priviesť Španielsko do nového milénia, bez náboženských a kultúrnych koreňov.”
Odvtedy Španielsko podstúpilo radikálne zmeny a bolo nútené čeliť tým najextrémnejším výzvam súčasného sekularizmu. Zákonmi, ktoré zaviedol, počnúc “bleskovým rozvodom”, homosexuálnymi manželstvami až po umelé oplodnenie, Zapatero zanechal nezabudnuteľné škody v sociálnej a kultúrnej sfére. Sú natoľko vážne, že sa zdá takmer nemožné ich napraviť.
Jedným z prvých, ktorí predvídali epochálne zmeny, bol Ignacio Arsuaga, zakladateľ organizácie Hazte Oir, ktorá spolupracovala s lídrami viacerých hnutí a sietí, ktoré podporovali život nenarodených detí a rodinné hodnoty, ako aj s právnikmi, ktorí sa zastávali slobody, vzdelania a svedomia. Hazte Oir zorganizovala viacero demonštrácií na protest zákonom, ktoré schválila socialistická väčšina parlamentu a proti kultúrnym zmenám, ktoré nanútili zbytku národa.
Arsuaga napísal zaujímavú knihu o “Zapaterovom pláne”, ktorý veľmi trefne opisuje vývoj v spoločnosti. Zapatero našiel ľahkú cestu ako arogantne nastoliť svoj ideologický plán; presadiť posilnenie lídrov ľavicového krídla, aby tí podporili jeho ideológiu, ktorá vyjadrovala základné idey moderného európskeho socializmu.
Taliansko
V Taliansku Prodiho vláda (2006-2008) chcela zaviesť nový zákon, ktorý sa nazýval “Práva a povinnosti stabilne kohabitujúcich partnerov”, čo 12. mája 2007 v Ríme vyhnalo do ulíc 1,5 milióna ľudí (Family Day) a úspešne tým zablokovali prijatie zákona o registrovaných partnerstvách. Zákon sa zmietol zo stola a Prodiho vláda stratila dôveru parlamentu v januári 2008, teda sedem mesiacov po veľkej demonštrácii.
Samozrejme, bol to len začiatok boja. V roku 2015 talianska vláda pod vedením premiéra Mattea Renziho naplánovala prijatie dvoch nových zákonov na rok 2016: jeden, ktorý legalizuje homosexuálne manželstvá a zahŕňa homosexuálne páry do adopčného procesu a druhý, ktorý trestne postihuje homofóbiu. Odpoveďou bol ďalší milión Talianov protestujúcich v uliciach Ríma (20. júna 2015) proti plánom vlády, do ktorých patrilo tiež zavedenie gender ideológie do školského kurikula.
V posledných dejinách Európy badáme, ako všetky vlády, ktoré sa snažia o presadenie “nových práv” (lepšie povedané nových privilégií), sa vyhýbajú zložitým debatám o štrukturálnych reformách a zodpovednosti politika slúžiť a pomáhať ľuďom. Miesto toho len staré známe dať ľuďom “chlieb a hry”. V dôsledku finančnej krízy a jej dôsledkov v roku 2008 politickí lídri sa skutočne pustili do zmätočných a zbytočných debát, aby odvrátili pozornosť ľudí od ich vlastnej nekompetentnosti. Počas toho, ako vládli v Španielsku, Grécku, Írsku a Portugalsku, boli všetky socialistické vlády v Európe poznačené veľkými verejnými debatami a ekonomickými krízami.
Maďarsko
Na druhej strane spektra stojí zasa Maďarsko, ktoré hlási svieži návrat k tradičným hodnotám. Obrovské víťazstvo Orbána v maďarských voľbách v roku 2010 napokon viedlo až k ústavnej reforme. V rokoch 2011 až 2013 národ jasne zadefinoval kresťanské korene, rodiny, úctu k ľudskému životu ako základ jeho národných hodnôt. Samozrejme, zmena ústavy vyvolala zlostné reakcie mnohých európskych inštitúcií voči Maďarsku a jeho politickým lídrom. Odvážny postoj Maďarska je akýmsi pilierom súčasného pozitívneho vývoja, ktorý postupne prebieha v mnohých európskych krajinách a medzi európskymi občanmi.
Mohli by sa napísať kvantá článkov o nepodstatných debatách, ničím nepodložených obvineniach a politických záujmoch, ktoré priviedli niektorých politikov, filantropné mimovládky a proponentov politicky korektnej ideológie k zorganizovaniu agresívnej debaty, ktorá sa udiala na pôde Rady Európy v roku 2013. Dovtedy sa na dennej báze objavovali titulky v novinách po celom svete chrliace kritiku a falošné obvinenia proti Orbánovi a jeho vláde. Kritika a kampaň proti nemu sa zintenzívnila aj počas jeho politickej kampane v roku 2014, no Orbánova koalícia opäť vyhrala. Ústavné zmeny a odvaha Orbána a Maďarska počas rokov kritiky a agresie dodali odvahu iným krajinám a ukázalo sa to napokon aj v nedávnom víťazstve konzervatívcov v Poľsku.
Francúzsko
Spolu s Poľskom a Maďarskom sa aj v ďalších krajinách začali mobilizovať hnutia a občania proti nebezpečným zákonom, ktoré popierajú princípy rovnosti a práva detí. V značnej miere to bolo vidieť v Spojenom kráľovstve a Francúzsku. Francúzska situácia je podobná španielskej za vlády Zapatera. Po tom, čo Hollande v roku 2012 vyhral, dvaja najvplyvnejší ministri verejne ohlásili záujem “radikálne zmeniť francúzske katolícke korene”. Avšak verejná opozícia voči radikálnym zákonom Taubirovej (ministerka spravodlivosti, ktorá presadila homomanželstvá a adopcie) ukázala, že francúzski sekularisti, ktorých lídrom bol minister školstva Peillon, to nebudú mať s vykorenením kresťanstva také ľahké.
Nikto si ani len nepredstavoval, že milióny Francúzov a desiatky francúzskych laických spoločností budú protestovať (Manif pour tous) a že ich iniciatívy sa zhmotnia do viacerých foriem. Táto masová občianska reakcia spojila katolíkov s protestantmi, moslimami, sekularistami a dokonca aj s homosexuálmi.
Spojené kráľovstvo
Podobne v roku 2013 sa po prvýkrát spojili viaceré kresťanské asociácie v Spojenom kráľovstve a založili “Koalíciu pre manželstvo”. Postavili sa proti Cameronovmu návrhu uznať homosexuálne partnerstvá za manželstvá. Koalícii sa podarilo získať približne 670 tisíc podpisov k petícii proti opatreniam vlády a na podporu prirodzeného manželstva.
Slovinsko
V marci 2012 sa v Slovinsku konalo prvé referendum organizované Alianciou na ochranu detí. Potrebné boli napokon dve rovnaké referendá kvôli arogancii parlamentnej väčšiny, no v oboch prípadoch občania hlasovali proti zmenám v občianskom zákonníku, ktoré mali redefinovať rodinu a zahrnúť do nej homosexuálne manželstvá a adopcie. Po referendách v roku 2012 sa v roku 2015 podarilo neuveriteľné víťazstvo Alesa Pimca, lídra koalície, ktorý ubezpečil občanov o podpore prirodzenej rodiny.
Chorvátsko
V decembri 2013 sa Chorvátom podarilo neuveriteľné víťazstvo. Po snahách vlády zaviesť homomanželstvá sa ľud natoľko zmobilizoval, že sa im v referende podarilo zmeniť ústavu a zadefinovať v nej manželstvo ako výlučný zväzok medzi mužom a ženou. Organizácia V mene rodiny dala dokopy stovky tisíc dobrovoľníkov z celého Chorvátska, ktorí pomohli pri zbere podpisov na referendum.
Slovensko
Naše malé víťazstvo sme získali už tým, že sa vôbec zrodila Aliancia za rodinu, ktorej sa podarilo získať dostatok podpisov na vyhlásenia referenda o troch otázkach: homosexuálnych manželstvách, adopciách a sexuálnej výchove na školách. Aliancia bola založená v decembri 2013 a zjednotila viac než 140 organizácií z rôznych oblastí. Hoci referendum nebolo úspešné – kvôli nesplnenej podmienke 50% kvóra účasti, výsledok referenda bol obrovským úspechom – veľká väčšina, takmer milión ľudí, hlasovala v prospech manželstva a prirodzenej rodiny.
Ďalším úspechom bola tiež iniciatíva za zrušenie potratov – Národné pochody za život (v roku 2013 a 2015), ktoré vylákali do ulíc 80 tisíc ľudí v prvom roku a takmer 100 tisíc v druhom.
Írsko
V máji 2015 sa v Írsku konalo referendum, ktorého cieľom bolo modifikovať občiansku legislatívu o rodine. Všetky politické strany v parlamente podporovali rozšírenie definície rodiny o začlenenie homosexuálnych párov. Pro-LGBT hnutia mali veľmi silný mediálny hlas a dostali obrovskú finančnú podporu od medzinárodných donorov, predovšetkým z USA. Kampane za rodinu nedostali žiaden priestor. Po škandáloch a diskreditácii Cirkvi v posledných rokoch bola len veľmi malá nádej na víťazstvo. Referendum prehrali v pomere 62% ku 38%. Írsky výsledok bol prvým prípadom, kedy LGBTI hnutie vyhralo v Európe referendum, no toto víťazstvo bolo len výsledkom finančne náročnej kampane LGBTI. 40% občanov aj naďalej deklaruje odpor k tejto ideológii.
Fínsko
Vo Fínsku návrh prijať homosexuálne manželstvá a adopcie čelil prekážkam a ešte stále nie je definitívne schválený. Pro-rodinné organizácie zozbierali 100 000 podpisov na odpor proti návrhu, o ktorom sa v Parlamente viedli diskusie.
Rumunsko
V Rumunsku občania odmietli dva parlamentné návrhy na homosexuálne manželstvá. V máji tohto roku majú prolife a pro-rodinné organizácie odovzdať podpisy, ktorými ohlásia ústavné referendum, ktorým sa má potvrdiť prirodzené manželstvo a definícia rodiny v rumunskom zákone.
Ukázala sa sila a odhodlanosť týchto národov pri boji za prežitie Európy. Spomínané krajiny sa v súčasnosti búria aj proti islamizácii, ktorá je ďalšou bezprostrednou hrozbou, no zároveň prirodzeným dôsledkom toho, že prirodzená rodina bola podkopávaná a dlhé roky bola rozšírená antipopulačná politika a strach Európanov mať deti. Je preto otázne, či dokáže tejto hrozbe odolať, keď bude pokračovať v trende vymierania. Pápež František sám prirovnal Európu k neplodnej Sáre a nazdáva sa, že pôrodnosť budú zvyšovať už len moslimskí migranti.
Prevzaté z portálu FirstThings a editované.
.JPG)
.jpg)
.jpg)
