Koller: Američania zarábajú a neriskujú prakticky nič, Európa naopak riskuje ekonomické problémy a vojnu

Bratislava 3. marca 2015 (HSP/Parlamentní listy/Foto:HSP)

Prinášame vám rozhovor s vojenským analytikom Martinom Kllerom, ktorý vyšiel 10. 2. 2015 na českom portáli Parlamentní listy a týka sa viacerých geopolitických a bezpečnostných otázok.

Európski politici, snáď s výnimkou Poliakov, odmietajú dodávku zbraní Ukrajine v obave s masívnej eskalácie konfliktu a ďalšieho krviprelievania. Prezident Porošenko síce zbrane zo Západu úpenlivo žiada, druhým dychom je ale vraj otvorený mierovému plánu Merkelovej s Hollandom. K tomu sa v Európe stále množia názory, že Ukrajina by nemala nikdy vstúpiť do NATO. Ako pri vedomí toho všetkého možno odhadovať budúci vývoj?

Budúci vývoj bude záležať na tom, či bude politická reprezentácia EÚ a Ukrajiny sledovať a presadzovať záujmy svojich obyvateľov alebo záujmy americkej geopolitiky. Tie sú na Ukrajine, a nielen tam, diametrálne rozdielne. Krviprelievania bolo už tak dosť. Zrazu sa objavila informácia, že podľa nemeckých tajných služieb je od začiatku občianskej vojny na Ukrajine už 50 000, nie zvyčajne publikovaných 5 000 mŕtvych. Jedná sa v prevažnej väčšine o civilné obyvateľstvo pobitých ukrajinskou armádou v regiónoch ovládaných separatistami. Keď k tomu pripočítame invalidov, ranených a materiálne škody, môžeme hovoriť naozaj o skvelom výsledku (Euroamerického) Majdanu a práce ukrajinských bojovníkov.

Prechod Krymu k Rusku sa udial prakticky bez strát. Oproti tomu možno pripomenúť zbytočné americkej vojny v Iraku, Kosove, Sýrii a Líbyi sa všemožnými zverstvami a hromadami mŕtvych pod heslami demokracie a ľudských práv. Jediní, kto na amerických vojnách profitovali, boli teroristi, takmer výhradne islamistickí a narkomafia Ukrajina má zbraní dosť, k tomu zbrojný priemysel, ale mizernú armádu, ktorá sa nestotožňuje s bojom za americké záujmy. V takom prípade žiadne zbrane nepomôžu. Ide o to, či mierový plán odsúhlasí USA. Ak nie, budú reprezentanti EÚ bojovať do posledného Európana ako vravia oddaní sluhovia cudzích záujmov. Navyše ukrajinská vláda je úplne v moci a réžii americkej geopolitiky a financií, takže sa dá obávať, že už stratila pud sebazáchovy. Štát, na území ktorého prebieha občianska vojna podporovaná doteraz zo strany USA, EÚ i Ruska, nemá v NATO ani v dlhšej perspektíve čo hľadať. Jednalo by sa o výrazne destabilizujúci faktor. A NATO je, aspoň oficiálne mierová organizácia, ktorá rieši bezpečnostné problémy predovšetkým diplomatickými prostriedkami. Alebo nie?.

Ukrajina to s vlastnou armádou nemá jednoduché. Hoci gruzínsky exprezident Saakašvili tvrdí, že ukrajinská armáda má na to, aby obsadila celé Rusko, realita je taká, že stále viac mužov odmieta narukovať, tisíce sa ich skrývajú, ich matky a ženy demonštrujú a odmietajú ich “vydať” do bojov. Kyjev navyše každý deň vojny stojí vraj päť až desať miliónov dolárov. Ak nakoniec skutočne nedôjde k dodaniu zbraní Ukrajine trebárs z USA, ako dlho podľa vás bude Kyjev schopný separatistom odolávať?

Gruzínsky prezident Saakašvili, významný (proamerický) demokrat a vysoko “odborný” poradca súčasnej ukrajinskej vlády, dokázal zatiaľ len nacionalisticky terorizovať a vraždiť obyvateľov Južného Osetska a Abcházska. S americkou podporou im bránil v získaní nezávislosti a vyvolal neúspešnú vojnu s Ruskom. Vo svojej namyslenosti a naivite sa snáď domnieval, že NATO pôjde do jadrovej vojny pre jeho extrémistické ambície. Už z toho vyplýva, aký je to vojenský odborník. Podobný ako mnohí, ktorých môžeme denne vidieť v našich oficiálnych médiách. Gruzínsky exprezident, americký poskok, môže radiť na tému ako nacionalisticky hlúpnuť, nehanebne prehrať vojnu a šíriť nenávisť v cudzom žolde do zahraničia, pretože doma ho už majú dosť. Je vcelku logické, že Ukrajincom sa s výnimkou pobláznených nacionalistov a žoldnierov do vojny nechce. Čo im prinesie? Zničené územia s nepriateľsky naladeným obyvateľstvom, prípadne osobne hrdinskú smrť, alebo invaliditu v boji za americké záujmy. Ukrajina stále žobre o zbrane. Lenže vojny nevyhrávajú zbrane, ale vojaci. Separatisti evidentne morálne výrazne prevyšujú ukrajinských vojakov aj iných ozbrojencov, pretože bránia svojich ľudí, majetok, vieru, slobodu jazyka atď. Je to rovnaký rozdiel, ktorý som kedysi vysvetľoval v televízii, a to medzi americkým a ruským vojakom. Americký vojak bojuje v cudzej krajine bez akéhokoľvek ideálu a vzťahu k tejto krajine a jej obyvateľom (ktorí v ňom väčšinou vidia ozbrojeného okupanta), mnohokrát proti nim a za peniaze. Ruský vojak bráni v súčasnosti svoju zem a svoj národ, niektorý tiež za peniaze, ale s presvedčením. Len by som doplnil, že pred vypuknutím občianskej vojny mala ukrajinská armáda 486 tankov, 1 903 bojových vozidiel pechoty a obrnených transportérov, 342 rôznych diel, 287 raketometov, 180 mínometov a zhruba 190 bojových lietadiel a vrtuľníkov. Okolo 10 až 15% získali separatisti v boji alebo v skladoch. Približne rovnaké množstvo techniky ukrajinská armáda stratila v boji. Výzbroj na oboch stranách je typovo v podstate rovnaká. O ukrajinských báchorkách o priamej účasti ruskej armády, ktoré mesiace bez jediného dôkazu papagájujú reprezentanti NATO, nemá zmysel sa rozpisovať. Na území Ukrajiny je niekoľko veľkých zbrojoviek, ktoré sú schopné výzbroj doplniť. Zostávajúca výzbroj by mala bohato stačiť k porážke separatistov, ktorí navyše úplne postrádajú letectvo. Tak prečo ukrajinskí politici stále žobrú o ďalšie zbrane? Neplnia tým skôr požiadavky zahraničných zbrojárov, a to bez ohľadu na zadlženosť krajiny? Komické je, že v rámci ukrajinskej armády sa rozkradne takmer čokoľvek. Stačí spomenúť nemecké sanitky, ktoré zmizli bez stopy, alebo české maskáče, ktoré sa potupne objavili vo výstroji separatistov. Kyjev nemusí separatistom odolávať. S výnimkou Mariupolu zatiaľ neútočili, iba bránili svoje územie. Keby začali ukrajinskí politici premýšľať vlastnými hlavami a mali záujem o svoje obyvateľstvo, tak by nezmyselnú vojnu dávno ukončili. Ekonomická prosperita by navrátila separatistické regióny na Ukrajinu úspešnejšie než teror a vraždenie. Lenže prosperita Ukrajinu evidentne nečaká.

Ku konfliktu na východe Ukrajiny sa po dlhej dobe vyjadrili aj Číňania. Hovorkyňa ministerstva zahraničia ČĽR Hua Chuninom oznámila, že Peking je proti dodávkam zbraní a podporuje plánovanú schôdzku v Minsku v zložení Hollande, Merkelová, Putin, Porošenko. Do akej miery sa dá povedať, že jasne definované čínske stanovisko môže ovplyvniť rozhodovanie veľmocí, ktoré Čínu k svojmu ekonomickému rastu často nevyhnutne potrebujú?

Čína má logicky záujem na mieri, pretože ten je zárukou prosperity. Škoda, že taký záujem nemajú tiež USA. Otázkou je, čo na schôdzke robia Hollande a Merkelová? Ukrajina nesusedí s Nemeckom, tým menej s Francúzskom. Zmysel má iba účasť Porošenko a reprezentácie separatistov, a len okrajovo Putina. Ukrajina a Rusko predsa nie sú vo vojne. Ale aspoň s priestorom občianskej vojny susedí. Bohužiaľ, predovšetkým pani Merkelová sa chová nie ako reprezentant záujmov obyvateľov Nemecka a EÚ, teda mierotvorca ale ako americká slúžka. Preto neberie ohľad na nič iné, než americkej záujmy. Tie rozhodne nie sú mierové. Tu je vidieť obrovský rozdiel medzi politikou Číny, ktorá je neustále pokrytecky napadáná za porušovanie (amerických) ľudských práv, a pritom dokázala urobiť obrovský krok k rastu životnej úrovne svojich obyvateľov, vrátane neuveriteľne zaostalého Tibetu, a politikou väčšiny reprezentácie USA a EÚ, ktoré na záujmy väčšiny svojich občanov doslova kašlú. Politika pani Merkelovej je vôbec zaujímavá. Ona síce presadzuje americké záujmy, ale zároveň by si tiež chcela zaistiť nejaké kolónie. Proste povedané, každý Nemec by mal mať vo východných kolóniách nejakého otroka, ktorý na neho pracuje. Nepripomína vám to niečo? Prečo sú za posledných 25 rokov úspešného a demokratického vývoja u nás a v ďalších krajinách na východ od nemeckých hraníc mzdy v porovnaní s Nemeckom polovičné až štvrtinové pri zhruba rovnakých cenách a nákladoch? O dôchodkoch a sociálnom zabezpečení ani nehovoriac. Kto to všetko umelo udržuje v Európe plnej slobody, demokracie a ľudských práv? Každý pracujúci obyvateľ našej republiky tak prispieva k nemeckej životnej úrovni, vrátane záplavy tamojších islamistických imigrantov. Preto je úplne zbytočné prijímať k nám nejakých islamistov. My im prispievame na raj v Nemecku. Nemci si žijú ako prasiatka v žite, ale ich blahobyt pomaly končí. Mnohí z nich samým chrochtaním pri plných korytách prehliadajú fakt, že budúcnosťou ošípaných nie je raj ale bitúnok, ktorý sa budú konať pod zelenou zástavou islamu a multikulturalizmu. Ale to amerických “priateľov” Európy a ich poskokov evidentne nepáli. Našťastie sa aspoň časť Nemcov začína preberať z amerického sna, dokladom je PEGIDA a podobné organizácie.

Európska únia odložila platnosť rozšírenia sankčného zoznamu proti niektorým ruským fyzickým aj právnickým osobám. Brusel evidentne čaká na výsledky chystanej Minskej schôdzky. Čo vy osobne od tohto stretnutia očakávate? Aké sú dôvody domnievať sa, že sa teraz konečne otvára skutočná možnosť na ukončenie občianskej vojny a definitívnemu vyriešeniu konfliktu?

Odpoveď je zložitá. Sankcie predovšetkým pôsobia symetricky. Koľko tovaru určeného pre Rusko sa podarilo umiestniť za dobrých podmienok na iných trhoch? Výsledky stretnutia môžu byť prevratné, rovnako ako ničotné. Stále je otázkou, prečo jednajú Rusko a EÚ (v záujme USA) o občianskej vojne na Ukrajine. Mali by jednať bojujúce strany pod patronátom OSN. Rovnako ako v iných občianskych vojnách dostávajú obe strany podporu zo zahraničia. Ale bojujú predovšetkým občania Ukrajiny proti občanom Ukrajiny. Ak bude dojednaná nejaká dohoda o vytvorení separatistického autonómneho územia na východe Ukrajiny, nevyhrá nikto. Bude to tam vyzerať rovnako ako na vojnou zničených a neživých palestínskych územiach. Výsledkom bude pravdepodobne dlhodobá humanitárna pomoc na účet občanov EÚ, trvalé bezpečnostné napätie a eldorádo amerických a ruských spravodajských služieb. Bude tam veľkovýroba geneticky upravených obilnín a drog. Rusko sa evidentne do zabratia uvedených území nehrnie (čo som hovoril pred viac ako pol rokom v televízii kým ostatní vykrikovali z plných pľúc opak), pretože predstavujú potenciálne obrovskú ekonomickú záťaž a politicko-bezpečnostný problém. V prípade, že územia zostanú ukrajinske, bude sa o ne musieť postarať zadlžená vláda v Kyjeve, čo bude slušný ekonomický trest za nezmyselnú vojnu. A opäť sa bude žobrať v EÚ, aby platila následky americkej vojny. V takom prípade odíde s veľkou pravdepodobnosťou časť obyvateľov do Ruska, čo ďalej zhorší vzťahy.

Europoslanec za TOP 09 Jaromír Štětina kritizuje prístup EÚ k Ukrajine. Podľa neho sa nad úniou vznáša duch paktu Molotov – Ribbentrop a závan mníchovanstva. Jediná Litva je podľa jeho slov statočná a dodala Ukrajine zbrane. Ako sa na to pozeráte?

Pán europoslanec to má trochu (zámerne) popletené. Európa sa skutočne chová mníchovansky. Mníchovčania podporili nacistické Nemecko v príprave vojny proti Sovietskemu zväzu, pričom obetovali tomuto cieľu Československo, jeho výzbroj a priemysel. To bol záujem Nemecka, Británie, Francúzska, Poľska aj USA od roku 1917. Veci treba vidieť v historických súvislostiach, nie len tupo omieľať primitívne schémy vytvorene americkou propagandou. V súčasnej dobe sú reprezentanti EÚ v pozícii Mníchovanou a USA v pozícii fýrerovej ríše, ktorá kedysi chcela zničiť a kolonizovať Sovietsky zväz a zlikvidovať nielen židov, ale aj všetky slovanské štáty a väčšinu ich obyvateľov. Na vyprázdnenú Ukrajinu mali byť presídlení Holanďania, Dáni a Švédi. Teda ukážkový multikulturalizmus. Kde by asi bol pri víťazstve takýchto plánov pán Štetina a jemu podobní? Spojené štáty túto politiku prevzali proti Rusku a potrebujú k tomu svojich európskych poskokov.

Oficiálnym dôvodom je boj za (americkú) demokraciu a ľudské práva, reálne fakt, že Rusi žijúci na Kryme chcú byť súčasťou Ruska. No niečo také je predsa úplne nenormálne, nepochopiteľné a nedemokratické! Vlastencov je predsa potrebné likvidovať a označiť za nacionalistov, xeno, prípadne inými fobmi, separatistami a teroristami. Určite by sa im nepáčila ani islamizácia. Koľko Ukrajincov preto zahynie je americkým politikom samozrejme jedno. Euromníchovania momentálne vo svojom sluhovstve robia hanbu a môžu zožať vojnu ako v roku 1940. Tentoraz by bola situácia podstatne zaujímavejšie, pretože chudobnejúcim Európanom chýba ako vlastenectvo, tak chuť bojovať a umierať za cudzie záujmy v multikultúrnom európskom neporiadku.

Litovčania sú “hrdinovia,” pretože plnia funkciu americkej základne proti Rusku. Keby sa stali pre záujmy USA zbytočnými, tak ich nebude vidieť, počuť, možno iba cítiť. Zatiaľ si nestihli za 25 rokov zaobstarať ani jedno vojenské lietadlo. Takže sa vezú v NATO a “statočne” vykrikujú. Keby s nimi Rusko zastavilo ekonomickú spoluprácu, tak sa ekonomicky rozsypú. Ostatne výsledky ich ekonomiky vylepšené podľa amerických ideológií k tomu rovnako smerujú. V podstate slúžia ako kanál pre dodávky amerických zbraní a myslia si naivne, že prípadný veľký konflikt by sa ich nedotkol.

Na rozdiel od európskych lídrov to veľa politikov vo Washingtone s Ukrajinou a Ruskom vidí trochu odlišne. Zo strany republikánov sú stále počuť výzvy na vyzbrojenie Kyjeva, ostré odsúdenie voči Rusku a Putinovi a potreba so “zločineckym” Kremľom zatočiť. Možno veriť tomu, že nemecká kancelárka presvedčí Baracka Obamu pri ich spoločnom stretnutí, aby dodanie ťažkých zbraní Ukrajincom definitívne zamietol?

Je v podstate jedno, či sa bojachtivá rétorika nesie z radov amerických republikánov alebo demokratov. Všetci majú rovnaký cieľ a to svetovú nadvládu, na ktorej budú profitovať úzke záujmové skupiny v USA. Kedysi demokratický a pokrokový štát sa stáva doslova ríšou zla. Dnes ich nezaujímajú partneri a spojenci, ale iba podriadení a ponížení sluhovia a otroci, doma aj v zahraničí. Kolónie majú za úlohu udržiavať aspoň dostatočnú životnú úroveň obyvateľov USA, aby ďalej volili svojich politikov v komédii nazývanej demokratické voľby. Kancelárka Merkelová je ukážkovým produktom dlhodobej americkej zahraničnej politiky. Najprv sa nechá zvoliť populárnymi heslami a sľubmi čo urobí pre svojich občanov a následne tvrdo pracuje pre zahraničné záujmy. Tu možno pripomenúť jej výdatnú podporu zmluvy TTIP. Do USA si ide pre úlohy, nie presviedčať tamojšie panstvo v prospech záujmu obyvateľov Európy. To je rovnaká predstava, ako keď by mala slúžka kritizovať svojho pána. Frau Merkel sa dostala presne do tejto pozície podliezaním záujmov USA na Ukrajine aj z hľadiska islamizácie Európy. Pani Merkelová predvádza trápnu komédiu pre hlupákov, ak tvrdí, že nechce zbrane ale diplomatické jednania a pritom neústupne trvá na navrátenie Krymu pod kontrolu Ukrajiny. Plní tak trójskeho koňa amerických záujmov. Je logické, že Rusko na niečo takéto nemôže pristúpiť, ak sa obyvatelia Krymu rozhodli v referende, ktoré sa nepodarilo spochybniť ani všemožným zahraničným inšpektorom. Rusko tiež logicky nepripustí americkú vojnovú základňu na Kryme. Kancelárka Merkelová sa teda zadúša rečnením o diplomacii a mieri, ale zároveň robí všetko pre to, aby nebolo možné mierové rozhovory dotiahnuť k úspešnému koncu. Mimochodom, právo na sebaurčenie, ktoré využili formou referenda obyvatelia Krymu, je jedným z hlavných (amerických) ľudských práv, ktorými sa americká diplomacia selektívne a účelovo oháňa desiatky rokov pri presadzovaní amerických záujmov. Predpokladám, že budúce voľby v Nemecku budú znamenať zmenu v smeru obhajoby národných záujmov, pokiaľ Nemci ešte úplne nezhlupli z “demokratickej” propagandy, dlhodobo vytváraného syndrómu viny a plných nohavíc.

Akokoľvek ide o hypotetickú úvahu, predstavme si, že Američania nakoniec podľa potreby Kyjevu zbrane dodajú a ukrajinská armáda začne výrazne drviť vzbúreneckej vojská na ruskojazyčnom východe. Aká reakcia Moskvy sa dá predpokladať? Patríte k tým, ktorí v rámci takéhoto scenára varujú pred možným otvoreným vstupom ruskej armády do vojny? Aký najhorší scenár môže hroziť?

Osobne predpokladám, že USA zbrane na Ukrajinu už dodávajú cestou Poľska, Litvy a možno aj iných spojencov, napríklad islamistov. Poliaci sa rovnako ako v roku 1939 dávajú na cestu zla. Vtedy sa chceli zúčastniť parcelácie Československa v Mníchove. Následne bojovať po boku Nemecka proti Sovietskemu zväzu s predpokladom, že dostanú od fuhrera za odmenu Ukrajinu. Opäť vo svojom neopodstatnenom velikášstve nechápu, že nie sú partnermi ale len sluhami cudzích záujmov. Lekcia z druhej svetovej vojny im nestačila.

Ukrajinská armáda mohla separatistov dávno poraziť, keby za niečo stála. Proti separatistom bojujú hlavne zfašizované bandy, takzvane dobrovoľnícke prápory a zahraniční žoldnieri vyzdobený hákovými krížmi. A za čo vlastne bojujú? Výsledkom je zničená a zadlžená krajina naplnená nenávisťou, kolónia chudoby a cudzích záujmov. Môžu byť naozaj hrdí. Vlajkami s hákovými krížmi si budú zakrývať holé zadky na americkej obilnej genetickej plantáži alebo v bani. Keď budú poslušní, dostanú možnosť sa naučiť počítať do sto a vylepšiť si náladu samohonkou ako to kedysi multikultúrne plánoval ich milovaný fuhrer. Tiež sa veľmi nepoučili.

Americký kongres schválil dodávky výzbroje v hodnote 300 miliónov dolárov na Ukrajinu. Je to pre USA výborný obchod. Aj keď by sa jednalo oficiálne o dar, rovnako to bude použitý materiál s výslednou politickou väzbou, servisom dodanej výzbroje pre americké firmy, dodávkami munície a ďalšieho materiálu atď. Na druhej strane je otázka, prečo USA vyzbrojujú štát na východe Európy, s ktorým nesusedia a ktorý úrovňou rozvratu začína pripomínať Afriku niekde v Somálsku. Aký je záujem USA na pokračovaní občianskej vojny, ktorá ich nijako neohrozuje? Nebolo by konštruktívnejšie dodávať miesto zbraní moderné priemyselné technológie a prácu? V prípade masívneho vyzbrojenia ukrajinskej armády z USA sa prakticky nedá vylúčiť nič, vrátane vojny s Ruskom. To by získalo prístup po zemi na Krym a už aj tak nemá moc čo stratiť. Nech urobí čokoľvek, rovnako bude pokračovať hospodárska vojna USA a EÚ, predovšetkým merkelovského Nemecka zameraná na jeho zničenie. Tak prečo nepadnúť so cťou, ako sa stať otrokmi. U Rusov by som tomu stále veril, zatiaľ čo niektorí Európania sa už do otroctva doslova nadšene hrnú pod vedením médií. Otázkou je reakcia obyvateľov Európy, ak by boli zatiahnutí svojimi politiky do americkej vojny. Tu si možno pripomenúť začiatok prvej svetovej vojny, ktorú vyprovokovalo Rakúsko-Uhorsko zo stupídneho a čiastočne vykonštruovaného dôvodu pomsty za atentát na svojho arcivojvodu, a to v nemeckom záujme proti Srbsku. Všetko končilo porážkou Nemecka a rozpadom Rakúska.

Vladimír Putin podľa agentúry TASS vyhlásil, že Rusku nevyhovuje svetový poriadok po rozpade ZSSR, ktorý chce v podstate zakonzervovať jednopolárny svet na čele s USA. Podľa Putina je to v podstate polookupácia, ale Rusi kvôli tomu bojovať nebudú. Má Putin ohľadom onoho svetového usporiadania na čele s Amerikou pravdu? Nakladá podľa vás západný svet s Ruskom čoby veľmocou zodpovedajúcim spôsobom, alebo by sa niečo malo výrazne zmeniť?

Snaha USA o svetovú nadvládu je dlhodobo neprehliadnuteľná. Svetový poriadok s jedinou veľmocou, ktorá si surovo presadzuje svoje záujmy po celom svete, vyhovuje iba USA a sluhom ich záujmov. Kto nie je alebo nechce byť slepý a hlúpy nemôže prehliadnuť vojenské základne po celom svete a zasahovanie do vnútorných záležitostí krajín, ktoré sú tisíce kilometrov od amerických hraníc. Výsledným efektom by mala byť kolonizácia, kde by celý svet pracoval, pokiaľ možno zadarmo pod vplyvom drog a náboženských komédií s neprirodzenými mimozemšťanmi na úzku skupinu reprezentantov amerických záujmových skupín. To sa logicky nemôže páčiť nikomu. Rozdiel medzi EÚ a Ruskom je v tom, že EÚ sa pod vedením svojich politikov hrnie s radosťou a jasotom médií do otroctva, zatiaľ čo Rusko sa snaží obhajovať svoju nezávislosť. Našťastie má na svojej strane Čínu a niektoré ďalšie krajiny, ktoré nemajú chuť sa stať kolóniami strýka Sama. Hlavnými prostriedkami USA v boji o svetovládu sú moderna armáda vyzbrojená jadrovými zbraňami, pozícia dolára ako svetovej rezervnej meny, špionáž voči všetkým krajinám, vrátane spojencov v NATO, takzvané neziskové a mimovládne organizácie, ovládnutie trhu s potravinami a ich genetická manipulácia, minimálne reálne potláčanie obchodu s drogami, ktoré ničia spoločnosť, presadzovanie nespravodlivých zákonov a právnych noriem rozdeľujúcich spoločnosť podľa majetku, agresívna mediálna politika, skôr propaganda a snaha o ovládnutie maxima energetických zdrojov ako nátlakového prostriedku.

Spojené štáty v podstate prevzali nacistický program likvidácie Ruska a kolonizácie slovanských krajín. Pritom sa neštíti spájať ani s islamskými teroristami. Americky sluhovia v EÚ sú ochotní bojovať za americké záujmy do posledného Európana, pretože sa tešia na dobre platené korýtka. Pritom zabúdajú, že sú a zostanú len sluhami, ktorí za judášský groš prežijú život bez cti a v poníženom predklone.

Nezabúdajte na to pri voľbách.

Americký finančník George Soros na mníchovskej bezpečnostnej konferencii povedal, že Európa Ukrajinu zradila, a tá je teraz kvôli nedostatku podpory z EÚ na pokraji kolapsu. Podľa Sorosa je potrebné okamžite reagovať, aby sa tomu zabránilo. Ako to je s tou podporou či nepodporou Ukrajine zo strany EÚ? A z druhej strany, nemala by byť istá zodpovednosť pripisovaná takisto aj Spojeným štátom? Ako sa teraz javí možnosť eurointegracie Ukrajiny, čo bola pred takmer rokom a pol rozbuška Majdanu?

Pan Soros je zaujímavá figúrka, ktorá reprezentuje predovšetkým americké finančné záujmy. Z tohoto uhla sa treba dívať na jeho prehlásenia. Stále je treba se vracať k základnej otázke rímskeho práva, ktorá platí aj v medzinárodnej politike. Kto má z toho prospech?

Americké finančné skupiny nemajú nič spoločné s Európou s výnimkou snahy o jej kolonizáciu za pomoci hlúpych, nemorálnych a skorumpovaných poskokov z Bruselu a niektorých národných politikov. Teda politika kolonializmu za podpory zradcovských domorodých náčelníkov a ich „demokratických“ médií. Na Ukrajine je vidieť predovšetkým americké geopolitické záujmy v boji za likvidáciu nezávislého Ruska a jeho premenu na kolóniu a zdroj surovín. Spojené štáty nehraničia s Ukrajinou a nemajú tam žiadne bezpečnostné záujmy. Napriek tomu tam dodávajú zbrane a vojenskú techniku a vmešujú sa do občianskej vojny. Pre nich je samozrejme najvýhodnejšie, keď náklady na vojnu ponesie EU, vrátane zaplatenia ich následkov. Typickým príkladom je Kosovo. Na tom zarobili iba USA a Európa dodnes platí následky. Európa je zbierkou politikou a krajín neobmedzených možností. Snaží sa nasťahovať medzi povodne obyvateľstvo milióny nepoužiteľných muslimov, vrátane teroristov a živí narkomafiánský štát v Kosove, prečo by nemohla živiť ešte rozkradnutú a ekonomicky zničenú Ukrajinu, ktorá se snaží vyvolať v americkom záujme vojnu s Ruskom. Na názore a záujmoch obyvateľov Európy mnohým ich demokraticky voleným zástupcom evidentne nezáleží. Nezabúdajte na to pri voľbách!

Predpokladám, že v diskusii sa objavia jedinci s argumentom, že ako bývalý spolupracovník vojenskej kontrarozviedky napadám dobrých Američanov v žolde zlých Rusov, chcem návrat sovietskej okupácie, šírim islamofóbiu, fašistofobiu a odpor ku skvelej zmluve TTIP, teda TTIPfobiu. Odpoveď je jednoduchá. Kto zarobil na vojnách v Iraku, Kosove, Líbyi, Sýrii a na Ukrajine? Boli to vždy USA. Vo vojnách na Balkáne a v Kosove zlikvidovali štát priateľský k Rusku a získali dve vojenské základne a rozhodujúcu pozíciu v regióne. Európa pchá do Kosova miliardy EUR bez akéhokoľvek efektu a je ničená kosovskými gangmi a drogami. V Iraku získali USA kontrolu nad miestnymi ropnými zdrojmi. Európa sa podieľala nákladmi na ich vojne a v súčasnosti získava ohrozenia a imigrantov vďaka americkej politike v Iraku, ktorá stvorila ISIL. V Líbyi získali USA podiel na kontrole zdrojov ropy, ktorá smeruje do Európy. Európa získala po tomto víťazstve demokracie záplavu moslimských imigrantov so všetkými bezpečnostnými vplyvmi. V Sýrii sa USA snaží za pomoci islamských teroristov, takzvanej opozície vyzbrojovaných cez Turecko zlikvidovať posledný štát priateľský k Rusku a jedinú ruskú zahraničnú vojenskú základňu. Európa získava takzvaných umiernených teroristov ako imigrantov. Občiansku vojnu na Ukrajine opäť vyvolali predovšetkým USA v rámci ťaženia proti Rusku. Získavajú obchody pre svoje zbrojovky, dlhodobé zárobky z nesplatiteľných pôžičiek, ukrajinskej zlato, pôdu a nástupný priestor proti Rusku a do budúcnosti otrokov, pardon, lacné pracovné sily. Doplácajú na to ako Ukrajinci, tak Európa, ktorá má všetko zaplatiť. Američania zarábajú a neriskujú prakticky nič, Európa naopak riskuje ekonomické problémy a vojnu, Rusko to isté. A v Európe sú politici, mediálni pracovníci a internetoví diskutéri, ktorí tomu nadšene tlieskajú. Nezabúdajte ich podporovať, prípadne voliť, zaistia vám “skvelú” budúcnosť.

Martin Koller, vojenský analytik