Washington 8. februára 2016 (HSP/nationalinterest/Foto: TASR/AP-Wong Maye-E)
Henry A. Kissinger bol poradcom viacerých amerických prezidentov, najznámejšie ako poradca pre národnú bezpečnosť pre Richarda Nixona a Geralda Forda. Počas svojho aktívneho pôsobenia “hájil zodpovedné pozície počas studenej vojny”, ako sám píše. No v súčasnosti už ako bývalý diplomat s odstupom času, možno aj s dávkou nadhľadu, príliš nezastáva myšlienku “studených” vzťahov medzi USA a Ruskom
“Mnohí komentátori, a to ako ruskí aj americkí, odmietajú možnosť, že USA a Rusko pracujú kooperatívne na novom medzinárodnom poriadku. Podľa ich názoru Spojené štáty a Rusko uzavreli novú studenú vojnu,” konštatuje Kissinger.
No “studená vojna” podľa Kissingera neprospieva ani týmto mocnostiam, ba ani svetovému poriadku. Súčasná situácia si vyžaduje spoluprácu. “Až donedávna, globálne medzinárodné hrozby boli spájané s hromadením moci dominujúceho štátu. Dnešné hrozby však vznikajú skôr z rozpadu štátnej moci a rastúceho počtu krajín bez oficiálnej vlády. Toto šírenie mocenského vákua nemôže byť riešené len nejakým jedným štátom, hoci akokoľvek silným. Vyžaduje si to trvalú spoluprácu medzi Spojenými štátmi a Ruskom a ďalšími významnými mocnosťami,” pokračuje.
Určité “nezhody” medzi USA a Ruskom badať na konfliktoch na Ukrajine a v Sýrii, a práve v týchto otázkach by bolo treba nájsť prijateľné riešenie. “Ukrajina potrebuje byť zakotvená v štruktúre európskej a medzinárodnej bezpečnostnej štruktúry takým spôsobom, aby slúžila ako most medzi Ruskom a Západom a nie ako predsunutá hliadka oboch strán. Pokiaľ ide o Sýriu, je jasné, že miestne a regionálne frakcie nemôžu nájsť riešenie na vlastnú päsť. Kompatibilné americko-ruské úsilie koordinované s ostatnými hlavnými mocnosťami by mohlo vytvoriť model pre mierové riešenie na Blízkom východe a možno aj inde,” vyjadruje svoj názor Kissinger.
Bývalý americký diplomat už teda súčasný svet nevníma ako bipolárny, ale ako multipolárny, v ktorom, by “Rusko malo byť vnímané ako základný prvok novej globálnej rovnováhy, nie primárne ako hrozba pre Spojené štáty”.
A čo by bolo asi potrebné urobiť? “Vyžaduje si to vzájomný rešpekt životných hodnôt a záujmov na oboch stranách (…) prekonať rozhorčenie, zanechať obranný pocit obete a čeliť väčším výzvam, ktorým čelia obe naše krajiny v posledných rokoch,” podáva riešenie Kissinger.