Táto informácia je podľa Kaliňáka len niekoľko dní stará. Viaceré štáty podľa neho opätovne volali po „férovom prerozdeľovaní“ migrantov. „Hlavne tie najviac zasiahnuté,“ dodal.
Na druhej strane, projekt jednorazových kvót z minulého roka podľa Kaliňáka de facto zlyhal a nie je dôvod predpokladať, že trvalé by boli úspešnejšie. „Od mája doteraz, za deväť mesiacov, sa z 20.000 relokácií uskutočnilo len 331 a z toho iba 82 z Grécka. Ten systém je nefunkčný,“ vyhlásil Kaliňák, ktorý sa v pondelok 25. januára zúčastnil rokovania európskych ministrov vnútra v Amsterdame.
Podľa Kaliňáka neobstojí ani argument, že štáty ako Nemecko, Holandsko či Rakúsko už majú kapacity prijímať a integrovať migrantov preplnené. „Hovoria, že sú už úplne plní. Ale to sú tie najväčšie štáty. Ak sa do roka a pol naplní aj zvyšok Európy, už bude zbytočné hovoriť o kvótach,“ poznamenal Kaliňák.
V porovnaní s minulým rokom, keď boli jednorazové kvóty schválené napriek odporu Slovenska, Česka a Maďarska, sa však podľa neho predsa len situácia zmenila a ministri dávajú omnoho väčší dôraz na iné opatrenia, či už na ochranu hraníc alebo vytvorenie funkčného návratového mechanizmu.
„Téma trvalého mechanizmu bude opäť na stole, ale už s nami bude hrať viacej štátov, lebo už sa mnohé poučili,“ povedal. „Britská ministerka, nórsky, dánsky, belgický kolega veľmi zaujímavo vystúpili. Viacerí ministri, vrátane nemeckého, ktorého som takéhoto skeptického ešte nevidel, povedali jasne, musíme niečo urobiť do dvoch mesiacov, inak prídeme o výhody, ktoré nám schengenský priestor poskytuje,“ povedal Kaliňák.
„Jedna z dôležitých vecí, ktoré povedal nemecký minister, je, že musíme vyhlásiť Turecko za bezpečnú krajinu. V tom prípade sa môže zásadne rozbehnúť návratová politika,“ dodal.
Problémom podľa Kaliňáka nie je len to, že do Európy prúdia stále väčšie počty migrantov z krajín, ktoré nie sú ohrozené vojnou, ale aj ich schopnosť integrovať sa. „Ak má štát dopĺňať svojich občanov napríklad kvôli zlému demografickému vývoju, musí si vyberať tých, ktorých do svojej krajiny pritiahne,“ povedal s tým, že na takýto výber množstvo európskych krajín rezignovalo.
„Zloženie migrantov v posledných mesiacoch ukazuje na dramatické problémy. Tí ľudia majú minimálnu šancu na integráciu, lebo majú len minimálne vzdelanie, ak vôbec,“ povedal Kaliňák.
Podľa poslednej správy bolo, ako uviedol, zo siedmich stoviek migrantov zachytených v Grécku približne sto úplných analfabetov. Človek, ktorý nevie čítať ani písať, sa však v Európe presadí len ťažko. A frustrácia z neúspechu pri sebarealizácii je potom živnou pôdou radikalizácie.
Veľkým problémom je podľa Kaliňáka vytváranie segregovaných komunít, v ktorých sa migranti koncentrujú, pričom za tými, ktorí už sú v Európe, majú tendenciu prichádzať stále ďalší ich známi alebo rodinní príslušníci.
Keď premiér Robert Fico hovoril o cieli zabrániť vzniku ucelenej moslimskej komunity na Slovensku, mal podľa Kaliňáka na mysli práve takéto segregované komunity. Moslimovia, ktorí aktuálne žijú na Slovensku, sú podľa Kaliňáka plne integrovaní, väčšinou tu ostali po tom, čo u nás študovali, a problémy s nimi nie sú.
„Vytváranie segregovaných komunít je dôsledkom nekoordinovanej integračnej politiky. Naopak, presídľovacie programy, to znamená priamy výber daného štátu v zahraničí, sú väčšinou úspešné,“ povedal slovenský minister vnútra.
Príkladom podľa neho môže byť aj prijatie 149 asýrskych kresťanov na Slovensku. „Prvá ich otázka bola, či môžu na Slovensku otvorene nosiť krížik. A druhá vec, že majú obrovskú túžbu zažiť Vianoce v kresťanskej krajine. Nikto nehovorí, že nebudú časom hľadať šťastie aj v inej časti Európy, ale integračný potenciál je tu veľký,“ odhadol Kaliňák.
Za perspektívnu považuje aj koordináciu postojov štátov V4 v otázkach migrácie. Podľa Kaliňáka sa k stanoviskám V4 približujú aj postoje pobaltských štátov, čo spolu vytvára pomerne silnú názorovú platformu. V tejto súvislosti pripomenul hlasovanie zo septembra 2015, kedy boli jednorazové kvóty odhlasované kvalifikovanou väčšinou. „Došlo k schváleniu povinných kvót napriek nesúhlasu Česka, Slovenska a Maďarska, ale keby vtedy bolo s nami aj Poľsko, to ešte bola stará vláda, dá sa povedať, že by Európska rada nenabrala odvahu dať o tom hlasovať,“ odhadol Kaliňák.