Juraj Martus: Referendum nie je iba o ochrane rodiny, ale hlavne o odmietnutí systému manipulácie a klamstiev

Bratislava 24. januára 2014 (HSP/Foto:TASR)

Spor okolo referenda už pohltil skoro celú spoločnosť. Argumentuje sa, presviedča i nadáva. Spor okolo referenda má však dve roviny, čo si málokto uvedomuje. Väčšina ľudí zostáva na prvej – argumentačnej úrovni – a snaží sa argumentmi presvedčiť protistranu.

Možno vás môj názor prekvapí, ale na tejto argumentačnej úrovni, kde sa vybíja väčšina občanov, argumentovať ani treba. Veci sú úplne jasné.

Otázka o manželstve sa snaží zabrániť homosexuálom, aby zdegradovali tento inštitút, svojím hraním sa na rodinu, lebo rodinu vôbec nemôžu vytvoriť. To je všetko. Kto chce, aby sa homosexuáli mohli hrať na rodinu a nazývať to manželstvom, nech ide za to hlasovať (resp. môže aj zostať doma).

Otázka adopcií deti homosexuálmi iba rozširuje tému. Chceme sa hrať na rodinu, ale nevieme mať deti. Dajte nám preto deti, aby naše hranie sa na rodinu bolo čo najpodobnejšie realite. Americká štúdia však hovorí, že priemerná dĺžka homosexuálneho zväzku je menej ako jeden a pol roka (u heterosexuálov 18 rokov). Viete si predstaviť dieťa, ktoré bude mať každý rok a pol iných rodičov? Ak áno a chcete to, tak choďte za to hlasovať (resp. môžete aj zostať doma).

Tretia otázka o sexuálnej výchove tiež rieši jednoduchú vec. Sme homosexuáli, vieme, že naše správanie je “trošku” mimo, ale nechceme s ním prestať, ale zároveň sa nechceme pred ostatnými červenať. Tak čo urobíme? Dajte nám deti. My im zavedieme sexuálnu výchovu. Naučíme ich obchytkávať sa a masturbovať. Dočista ich popletieme, aby ani sami sebe nerozumeli, či sú chlapci, dievčatá alebo čo vlastne. Natlčieme im do hláv, že treba neustále sexovať, podľa možnosti každý s každým. V priebehu dvoch generácií úplne zničíme morálku a v takej spoločnosti sa budeme cítiť ako ryba vo vode. Ak to chcete, choďte za to hlasovať (resp. môžete aj zostať doma).

Ale toto je iba vrchná, jednoduchšia časť sporu na argumentačnej úrovni. Spor má aj omnoho hlbšiu úroveň, o ktorej sa nehovorí. Ide totiž o civilizačný spor. V tomto referende sa totiž hrá o totálnu spoločenskú zmenu. Buď budeme hlasovať 3 x Áno za zachovanie takej štruktúry spoločnosti a tohto systému hodnôt ako máme dnes, alebo 3x Nie (resp. zostaneme doma) za novú spoločnosť a jej totálnu zmenu.

Aká ma byť táto “nová” spoločnosť, nie je zatiaľ jasné. Na západe už tento sociálny experiment intenzívne prebieha a napreduje. Ani tam však ešte úplne nedosiahol zamýšľaný cieľ. Konečná podoba tejto novej spoločnosti zatiaľ nie je známa, ale niektoré plody už začína byť vidieť. Je to neslávne známa juvenilná justícia, väznenie ľudí, pre nesúhlas zo sexuálnou výchovou a ich väznenie a pokutovanie ak sa vzoprú homolobby (povedzme odmietnutím ubytovania, alebo odmietnutím upiecť tortu na svadbu a pod.).

Tiež už vieme, čo v tejto “novej” spoločnosti nebude. Vylúčená je rodina a morálka.

Pozrime sa ešte, ako to vidia jednotlivé zložky spoločnosti.

Ktoré médiá vyzývajú na účasť na referende a ktoré sú proti? Všetky mainstreamové média sú proti referendu. Z toho má vyplynúť, že 98 percent ľudí podporuje požiadavky homosexuálnej lobby. Ale samozrejme to nie je tak.

Ktorí politici vyzývajú na účasť na referende? Všetci okrem SaS a SKOK-u. Akú podporu majú tieto dve strany? Jedna 5 percent a druhá nula. To by sa už mohlo blížiť k realite viac.

Čo hovorí prieskum verejnej mienky? Otázka o manželstve má 90 percentnú podporu (hlasovalo by zaň “Áno” 90 percent respondentov). Najnižšiu podporu má otázka o sexuálnej výchove, čo je však tiež “Áno” v 67 percentách a to si dovolím tvrdiť, že tak málo to je iba preto, lebo sa ľudia ešte s problematikou nestihli oboznámiť. Problematická je však účasť na referende, kde prieskum ukázal 45 percent. Z toho sa dá urobiť iba jeden záver, ľudia si neuvedomujú, aké je referendum dôležité, o akú dôležitú vec tu ide.

Ako je teda možné, že drvivá väčšina mainstreamových novinárov stojí proti celému národu? V prvom rade treba povedať, že v tom nie sú sami. Väčšina politikov západného sveta tieto názory podporuje a presadzuje, ako aj drvivá väčšina takzvaných “ľudskoprávnych aktivistov”.

Ale prečo tí novinári? Nie je im trápne, že chcú presadiť homoagendu proti celému národu? Nie, nie je. Niektorí novinári sú tiež homosexuáli, niektorí sa zas pokladajú za tých najinteligentnejších, najrozhľadenejších a najpokrokovejších ľudí v republike, ktorí musia ostatných nasmerovať, lebo ničomu nerozumejú a o ničom nič nevedia, niektorí sa cítia pánmi sveta uvedomujúc si svoj vplyv a teda i moc manipulovať, niektorým to je jedno.

Ako to urobia? Tak ako sú zvyknutí. Budu klamať, zavádzať, písať polopravdy i vymyslené veci. Budú tieto lži geobelsovskou metódou donekonečna opakovať a dúfať, že sa z nich do 7. februára stane pravda. Budú odmietať a cenzurovať.

Referendum totiž nie je iba o nárokoch homolobby, ale hlavne o odmietnutí celospoločenskej zmeny, ktorú sa snažia takto presadiť a hlavne o odmietnutí metód, ktoré sa na jej presadenie používajú. Odmietnutie sofistikovaného mediálneho klamstva a manipulácie zo strany “všemocných” médií. O odmietnutí virtuálneho sveta, ktorý vytvárajú. Prvýkrát máme občianske referendum. Prvýkrát máme možnosť sa priamo vyjadriť a povedať im: “Nebudete s nami takto manipulovať. Už sa vám to nepodarí!”

Juraj Martus