“Verím tomu, že v rámci možností by sa ľudia mali byť sami schopní rozhodovať o svojom živote, bez toho, aby im iní diktovali, ako by mali žiť.”
Ďalej sám demonštruje, ako sú niekedy tie možnosti istými okolnosťami obmedzené:
“Ja som sa napríklad rozhodol s mojou chromou nohou, že si trochu zaskáčem na trampolíne a túto slobodu mi nikto nevezme”. Po týchto slovách sa začne hompáľať na trampolíne, z čoho je zjavné, že na nej nemôže skákať “normálne” tak, ako ani homosexuáli žijúci v partnerskom zväzku nemôžu sa o dieťa postarať “normálne”…
Jeho prirovnanie skákajúceho s chromou nohou k požiadavkám LGBTI hádam ani nemohol vystihnúť viac.
Marína Kovačičová