Môj profil 
Predplatné
Postreh ruského prezidenta vyvolal veľké podráždenie v západných politických kruhoch, ktoré tlmočil britský premiér Boris Johnson, keď sa 30. júna na stránkach denníka „The Telegraph“ zastrájal, že to bude práve Veľká Británia, ktorá svojim definitívnym odchodom z Európskej únie 31. októbra 2019 názorne dokáže Putinovi jeho omyl a presvedčí ho o životaschopnosti a prevahe liberálnej ideológie.
Ubehli dva mesiace a Johnsonova prognóza triumfu liberalizmu je v troskách. Boris Johnson hodil Putinovi rukavicu a hanebne prehral. Sľuboval, že odchod Spojeného kráľovstva z EÚ bude triumfom západného liberalizmu a jednoznačným dôkazom toho, ako veľmi sa Putin mýli. Titulok Johnsonovej tirády v denníku „The Telegraph“ („We will prove Vladimir Putin wrong by leaving the EU by October 31“) neponechával nikoho na pochybách, že to Boris Johnson myslí vážne a konečne usvedčí ruského prezidenta Vladimira Putina z dezinformácie.
Výsledok Johnsonovej kampane je tragikomický. Všetko smeruje k tomu, že 31. októbra 2019 nebudeme svedkami triumfu liberalizmu, ale skôr budeme konfrontovaní traumatickým zážitkom z pohľadu na Johnsonovu mŕtvolu ležiacu v priekope. Takto totiž Boris Johnson osobne charakterizoval aktuálnu situáciu ohľadne blížiaceho sa triumfu liberalizmu. Johnsonovi vrazil dýku do chrbta jeho vlastný parlament, ktorý mu väčšinou hlasov zakázal brexit bez dohody k dátumu 31. október 2019. Zároveň mu však ten istý parlament hlasovaním zakázal vypísanie predčasných volieb, v ktorých by nedajbože mohla vyhrať pro-brexitová strana Nigela Paula Farage. Brexit Party totiž už preukázala svoj voličský potenciál v májových voľbách do Európskeho parlamentu, keď totálne prevalcovala tradičné piliere britského liberálneho establišmentu stelesnené liberálnymi demokratmi a labouristami.
Aby Boris Johnson mohol za týchto podmienok dokázať prevahu západného liberalizmu a vyvrátiť Putinovu skepsu, paradoxne mu nezostáva iná možnosť, než rozpustiť sabotérsky parlament a uzurpovať moc tým, že ju odoberie z rúk parlamentu a zlegitimizuje svoju diktátorskú právomoc. V opačnom prípade by sa musel podrobiť diktátu nepriateľsky naladeného parlamentu a podpísať ponižujúcu dohodu s EÚ, čím by Veľkú Britániu degradoval na kolóniu EÚ. Musel by sa zmieriť s hanebnou a zradcovskou dohodou, ktorú s Bruselom vyjednala jeho predchodkyňa Theresa May, čím vzbudila obrovskú nevôľu britských voličov aj samotného Borisa Johnsona. Nešťastník Johnson sa tak ocitol v nezávideniahodnej situácii. Pri každom z troch variantov – odklad brexitu, diktatúra, alebo zrada voličov, totiž vyjde najavo, že to nebol Putin, kto sa vo svojej prognóze mýlil, ale Boris Johnson. Jeho zúfalá situácia potvrdzuje, že ten liberalizmus sa zadrháva tak, až je to neúnosné. Britská vládnuca elita ostentatívne a arogantne odmieta naplniť politickú vôľu britských voličov. Namiesto toho im vnucuje bezpodmienečnú kapituláciu Londýna pred Bruselom. Boris Johnson priznal hroziace fiasko smutným konštatovaním: „Ak znova zlyháme a odložíme brexit…, vzbudíme podozrenie, že elita pácha sprisahanie s cieľom potlačiť realizáciu vôle národa“.
Sabotovanie predčasných volieb zo strany britského parlamentu je prejavom panického strachu liberálnej elity z toho, že Brexit Party by mohla opäť vyhrať. Liberáli v parlamente totiž veľmi dobre vedia, že Nigel Farage nebude Putinovi nič dokazovať a s Bruselom sa nebude vôbec baviť. Namiesto toho rovno oznámi okamžité vystúpenie Veľkej Británie z EÚ a obratom začne riešiť vzniknuté komplikácie a problémy. Mimochodom, Nigel Paul Farage určite nie je žiadnym rusofilom, avšak svojho času sa s úctou vyjadril o prezidentovi Putinovi, keď vyhlásil: „Oveľa viac si vážim Putina ako „deti“, ktoré riadia Britániu“.
Gabriel Gačko
