Jedľové Kostoľany 2. júna (TASR) – Obec Jedľové Kostoľany v okrese Zlaté Moravce chce výstavbou bytových domov prilákať mladé rodiny. Podľa starostu Dušana Kazimíra je to jediný spôsob, ako zabezpečiť ďalší rozvoj obce, ktorá má dnes 930 obyvateľov.
"Bez detí neudržíme školu ani škôlku, ktoré dnes máme. Bez školy a škôlky zasa nedostaneme do Kostolian mladých," konštatoval. Aj preto pripravuje obec výstavbu prvej bytovky, v ktorej by malo byť 10 bytov. Jej financovanie by malo byť zabezpečené zo Štátneho fondu rozvoja bývania a z príspevku Ministerstva financií SR. Podľa starostu už prvých záujemcov o byty obec má. Sú medzi nimi domáci i mladí ľudia z regiónu. Ak bude o byty záujem, obec chce v budúcnosti vo výstavbe bytových domov pokračovať. Súčasne pripravuje pozemky na individuálnu bytovú výstavbu. Nedostatok mladých ľudí má podľa starostu na svedomí aj bývalý režim, ktorý obec zaradil do kategórie neperspektívnych. "Najmä 70. a 80. roky minulého storočia boli útlmové. Stavebné povolenia na výstavbu domov dostali len zamestnanci lesov alebo poľnohospodárskeho družstva. Veľa mladých rodín sa vysťahovalo tam, kde mohli bez problémov stavať."
Vrchárska obec Jedľové Kostoľany leží na severných svahoch Pohronského Inovca v severovýchodnom výbežku mikroregiónu Tribečsko. Jej súčasťou je 15 zachovaných roztrúsených sídiel nazývaných štále. Podľa starostu je dnes už väčšina štálov obývaná chatármi a chalupármi. "Takmer 90 percent tvoria chatári. Napríklad na Bresove už žije len jedna obyvateľka s trvalým pobytom." Ľudia žijúci v minulosti na štáloch sa živili najmä poľnohospodárstvom. "Keď prišlo družstvo, zamestnali sa tam. Na štále nechodil žiadny autobus, postupne sa odtiaľ ľudia sťahovali za prácou do mesta." Dnešní obyvatelia štálov oceňujú najmä pokoj, samotu a neopakovateľnú prírodnú scenériu Tribečska.
Prvá zmienka o obci pochádza z roku 1075 v súvislosti s potokom Fenio Saunica (Jedľová Štiavnica). V roku 1773 je už známa ako Jedľové Kostoľany. Obec mala strážnu funkciu, o čom svedčí aj jedinečná kultúrno-historická pamiatka, stredoveká strážna veža Turňa. V 18. storočí tu fungovala skláreň, v roku 1859 začala ťažba hnedého uhlia. V súvislosti s obcou sa spomína aj pivovar či pokusy s ťažbou zlata. Dominantou obce je klasicistický rímskokatolícky kostol z roku 1797. Silnú tradíciu v obci má gajdošská hudba. Obec navštívil v roku 1927 prezident T. G. Masaryk, ktorý sa počas pobytov v letnom prezidentskom sídle v Topoľčiankach rád potuloval po okolí. Milan Povoda, ktorý zmapoval dejiny obce, našiel svedkov spomínajúcich na Masarykove výlety do Hlbokej doliny. Počas nich sa Masaryk rád potuloval po kostolianskom chotári na svojom obľúbenom bielom koni, pričom debatovával s občanmi Kostolian pracujúcimi na poli. Častým návštevníkom obce býval aj básnik Janko Kráľ, ktorý si s miestnymi gajdošmi rád zahral na drumble.
0.0°C
.jpg)
