Môj profil 
Predplatné
Opýtaní hodnotili smerovanie spoločnosti na konci minulého roka oveľa kritickejšie než v rokoch 2006 až 2010, keď podiel pesimistov neprevažoval. “Základná črta súčasnej politickej atmosféry je, že je tu vysoký stupeň sklamania, nespokojnosti, frustrácie a zároveň nízka dôvera,” povedala analytička IVO Zora Bútorová. Spomedzi prívržencov politických strán situáciu vidia pozitívne len voliči Smeru-SD. Spoločnosť sa uberá dobrým smerom podľa 53 percent z nich, negatívne vidí vývoj 41 percent opýtaných sympatizantov vládnej strany. Naopak, najväčšími pesimistami sú voliči SMK, z ktorých smerovanie spoločnosti považuje za správne len osem percent a za nesprávne 87.
Respondenti v prieskume odpovedali aj na otázku, či občania SR môžu byť hrdí na to, čo Slovensko dosiahlo za obdobie samostatnosti. Podiel hrdých občanov dosiahol 64 percent, naopak, negatívne na otázku odpovedala asi tretina. Pocit hrdosti na úspechy Slovenska je častejší u občanov slovenskej než maďarskej národnosti, medzi vzdelanejšími ľuďmi, u tvorivých či výkonných odborných pracovníkov v porovnaní s nekvalifikovanými manuálnymi robotníkmi a nezamestnanými.
Slováci vidia svoje šance a postavenie veľmi rozdielne podľa regiónu, v ktorom žijú. “Ten obraz ostáva už takmer 20 rokov nemenný. Smerom od západu na východ narastá pocit, že tie možnosti a šance sú slabšie,” uviedla Bútorová. Najviac frustrovaní zo situácie vo svojom regióne sú obyvatelia Prešovského a Košického kraja. V Prešovskom 87 a v Košickom 85 percent respondentov hodnotí svoje šance a postavenie horšie než je slovenský priemer. “Ako tretí najfrustrovanejší vychádza Banskobystrický kraj,” dodala analytička. Naopak, v porovnaní s priemerom Slovenska vidia svoje šance lepšie obyvatelia Bratislavského kraja.
Svoju situáciu hodnotia kriticky aj Maďari. Takmer 60 percent z nich v prieskume vyjadrilo názor, že maďarská menšina má v porovnaní so Slovákmi horšie postavenie a šance.
jf
.jpg)
.JPG)
.jpg)
