Môj profil 
Predplatné
Podľa autora tejto štúdie Ednana Aslana, rakúskeho profesora tureckého pôvodu pôsobiaceho na Viedenskej univerzite, približne 10 000 detí vo veku od dvoch do šiestich rokov navštevuje asi 150 moslimských predškolských zariadení, kde sa väčšinou vyučuje Korán, podobne ako sa učia kresťanské deti o Biblii.
Problém je však v tom, že až štvrtinu islamských škôlok vo Viedni podporujú skupiny šíriace konzervatívne vetvy islamu, napríklad salafizmus, alebo organizácie, ktoré vidia náboženstvo nielen ako súkromnú záležitosť, ale aj ako integrálnu súčasť politiky a spoločnosti, tvrdí Aslan vo svojej štúdii. Informoval o tom portál The Local.
“Rodičia posielajú svoje deti do zariadení, ktoré zabezpečujú, že budú v moslimskom prostredí a naučia sa pár súr (kapitoly z Koránu),” povedal Aslan, uznávaný výskumník o islamskom vzdelávaní. “Ale neuvedomujú si, že ich odoberajú z multikultúrnej spoločnosti,” dodal.
Aslanovu štúdiu v neposlednom rade využíva aj krajne pravicová Strana slobody, ktorá z nej ťaží politické body. Mnohí však Aslanove zistenia odmietajú a spochybňujú jeho metodiku.
Časopis Biber, ktorý píše o menšinách, poslal tajne moslimskú reportérku, ktorá sa tvárila ako matka hľadajúca miesto pre svojho syna v 14 moslimských materských školách. Nenašla nijaký dôkaz, ktorý by podporil Aslanove štúdie, ktoré tvrdia, že tieto škôlky vytvárajú “malých salafistov” alebo to, že by deti mali zakázané spievať, čo presadzujú ultrakonzervatívni moslimovia.
Aj tento “slniečkarsky” časopis však priznáva, že približne tretina islamských škôlok je problematická , pretože “odrezáva alebo izoluje deti” od bežnej spoločnosti. Vyjadrili tiež obavy z “otvorenosti” niektorých zamestnancov a nad ich slabou znalosťou nemeckého jazyka.
Viedeň je domovom 1,8 milióna ľudí, z ktorých polovica má rodičov narodených v zahraničí alebo sa narodili sami v zahraničí. Rakúsko, národ tvoriaci 8,7 milióna obyvateľov, dostalo od roku 2015 viac ako 130 000 žiadostí o azyl po nástupe najväčšej migračnej krízy Európskej únie od druhej svetovej vojny.
Samuel Gdovin
.jpg)
.JPG)
