Teherán 1. novembra 2017 (HSP/Vzgljad/Foto:TASR-Sergei Karpukhin/Pool photo via AP)
Ruský portál Vzgljad publikoval v článku Nikitu Kovalenka zaujímavé informácie týkajúce sa iránskeho raketového programu a politickým možnostiam, ktorý tento program poskytuje Rusku.
Podľa existujúcich dohôd bude dostrel iránskych balistických rakiet ohraničený 2000 km. Túto informáciu potvrdil ajatolláh Chamenei, počas návštevy prezidenta RF Vladimíra Putina v Teheráne. Iránske vyhlásenie má priamy dopad na rusko-americké vzťahy a predstavuje jeden z najakútnejších aspektov – spor o systéme iránskej protiraketovej obrany.
Znížiť dolet iránskych rakiet na 2000 km predstavuje politický krok z dielne ajatolláha Chameneiho. Irán má samozrejme možnosti dolet rakiet aj zvýšiť, oznámil veliteľ Islamských revolučných gárd IRGC, generálmajor Mohammad Ali Dzhafari. Podľa Dzhafariho ajatolláhovo vyhlásenie má diplomatický a politický podtext. Skrátenie doletu iránskych rakiet nebráni Iránu zasahovať americké a izraelské ciele v regióne – všetky ciele ležia vo vzdialenosti do 2000 km.
Iránsky prezident Hasan Rúhání potvrdil, že Irán bude pokračovať v ďalšom rozvoji svojho raketového programu. Na konci septembra sa počas vojenskej prehliadky v Teheráne predstavila verejnosti nová iránska balistická raketa Horamshahr. Irán otvorene uviedol, že jeho balistické strely sú určené len na obranu iránskeho územia. Tradičnými súpermi Iránu sú USA, Saudská Arábia a Izrael. Iránsky vývoj balistických rakiet a aktivity pri výrobe obohateného uránu tradične znervózňuje USA, ktoré chápu že zvyšovaním svojho vojenského potenciálu sa Irán stáva skutočnou veľmocou, ktorá dokáže úspešne narušovať americké plány. Nervozitu vykazuje aj Izrael a Kongres USA už odsúhlasil proti Iránu nové sankcie.
Podľa informácii amerického kanála ABCNews sa svojimi aktivitami Irán snaží ukázať rozdiel medzi Iránom a Severnou Kóreou. Severokórejský líder so svojimi 20 raketami hodil výzvu do tváre USA a tie bezmocne zúria, pretože do konvenčného konfliktu so Severnou Kóreou nepôjdu a atómový výbuch, ktorý by ohrozil ruské či čínske územie by znamenal automaticky útok Rusov a Číňanov na USA. Iránske politické elity však svojim obmedzovaním doletu rakiet nesnaží poklonkovať Američanom, ide o krok, ktorý má zasadiť klin medzi USA a Európou. Európa kvôli americkým aktivitám utrpela mnohé ekonomické škody, politika sankcií poškodzuje výrazne aj EÚ, v ktorej silnejú hlasy proti Američanom.
Ruský bezpečnostný a vojenský expert, generálporučík Jevgenij Bužinskij uviedol, že problém okolo iránskych rakiet je určený pre masírovanie mozgov americkej a európskej verejnosti. Američania sú natoľko zmanipulovaní propagandou amerických médií, že naozaj veria verzii o zásahu Ruska do amerických prezidentských volieb. Rovnako je to aj s raketami. Skutoční odborníci v Pentagone a CIA vedia presne na akej úrovni sú iránske rakety, spoločnosť však musí ostať naladená na vlnách protiruskej, protičínskej, protikórejskej, protisýrskej hystérie, aby americké elity mohli aj naďalej viesť rovnakú americkú politiku.
Podľa generálporučíka Jevgenija Bužinského iránske rakety nedosahujú úroveň ruských, čínskych a amerických rakiet. Iránci a Severokórejci môžu zvýšiť akčný rádius svojich rakiet maximálne na 3000 km. Všetky ostatné vyhlásenia o tom, že iránske a severokórejské rakety dokážu zasiahnuť vzdialenejšie ciele považuje Bužinský za bluf. Iránci a ani Kórejci nemajú dostatočné rozvinuté technológie, aby dokázali vyvinúť medzikontinentálne rakety.
Jevgenij Bužinskij upozornil na ešte jeden zaujímavý faktor. Podľa jeho tvrdení blufovať môže ktorýkoľvek štát. Ktorýkoľvek štát môže tvrdiť že môže vyvinúť medzikontinentálnu raketu, ale že ju zatiaľ nevyvíjajú, pretože ju nepotrebujú. Pritom vývoj medzikontinentálnych balistických rakiet je veľmi drahý, drahé sú aj technológie a potrebné skúšky. Rusko má právo testovať svoje medzikontinentálne rakety na Kamčatke, všetky ostatné krajiny musia mať k dispozícii nejaký atol, podobne ako Francúzsko a USA a kontrolný merací komplex, ktorý je takisto veľmi drahý. Samozrejme Iránci by sa mohli pokúsiť nejaký merací komplex kúpiť a prenajať si atol na vykonávanie skúšok, o nič podobné sa však dosiaľ z pochopiteľných dôvodov nepokúsili (Američania by zabezpečili, aby žiadna krajina na Západe nevyšla Iránu v ústrety. Teoreticky by však Rusko mohlo Iránu pomôcť. To je ďalší dôvod, ktorý znervózňuje Američanov i Izrael).
Jevgenij Bužinskij uviedol, že Irán nepotrebuje medzikontinentálne rakety. Irán sa tvári ako regionálna veľmoc a chápe, že nie je skutočnou veľmocou. Všetci ich súperi sa nachádzajú vo vzdialenosti do 2400 km. Súpermi Iránu sú Izrael a Saudská Arábia, tieto územia dokážu iránske rakety zasiahnuť aj dnes. Iránci nepotrebujú rakety dlhšieho doletu.
Dnes sa v Teheráne stretne ruský prezident Vladimír Putin s iránskym prezidentom Rouhánim. Spoločne posúdia vojnu v Sýrii, iránsky jadrový program a rusko-iránske vzťahy. Ruský prezident Vladimír Putin sa v dňoch 5 – 14. 11. 2017 zúčastní summitu APEC vo Vietname, kde rusko-iránske dohody zvýhodnia postavenie ruského prezidenta a zjednodušia Putinov dialóg s Izraelom a USA.
Experti upozorňujú aj na skutočnosť, že iránsky raketový program umožňuje USA budovať svoje objekty protivzdušnej obrany v centrálnej Európe, kde takéto stanice vznikajú najmä v Poľsku a Rumunsku. Informácie ajatolláha o tom, že Irán dobrovoľne znižuje dostrel svojích rakiet môžu byť signál pre Európanov, aby odmietali budovanie amerického systému protivzdušnej obrany, ktorý je de facto aj tak namierený proti Rusku. Keďže však Iránčania nepovolia americkým expertom vstup na územie Iránu, aby kontrolovali iránske rakety, je jasné že nič sa meniť nebude.
Podľa Jakova Kedmiho, izraelského politológa a bezpečnostného analytika sa Iránci snažia dokázať, že iránske rakety neohrozujú Izrael a ani Saudskú Arábiu. Irán ukazuje, že je ochotný dohodnúť sa a iránske vyhlásenia stimulujú Európanov k rozvoju vzájomných vzťahov s Iránom. Európania totiž nechcú platiť za americkú politiku a ekonomicky strácať len preto, lebo je to pre Američanov výhodné. Európska Únia tak dostáva do rúk zbraň, ktorú môžu použiť proti Američanom. Kedmi upozorňuje na to, že EÚ sa začína vymaňovať zo zovretia USA a začína viesť politiku, ktorá by bola nemysliteľná pred 10 rokmi v čase, kedy boli USA svetovým žandárom. Preto sa USA snažia o nejednotnosť v EÚ a podporujú štáty ako Poľsko a Rumunsko, ktoré svojím proamerickým postojom Európu oslabujú.
Podľa Kedmiho blízke kontakty Putina s Iránom umožňujú ruskému lídrovi úspešne tlačiť na Američanov a Izrael a presadzovať ruské záujmy.