Hizballáh doteraz kategoricky odmieta svoju účasť na atentáte, zúrivý lov, ktorý však CIA a Američania od roku 1983 proti organizácii vedú, však naznačuje, že Američania tvrdeniam Hizballáhu neveria. Napriek všetkým snahám USA a Izraela sa však Hizballáh nielenže nepodarilo zničiť, ale Hizballáh zosilnel sa rozrástol do dnešného stavu, v ktorom dokáže viesť plnohodnotné bojové vojenské operácie, tieto vojenské operácie Hizballáhu nesmierne znervózňujú najmä Izrael.
Velenie Hizballáhu sa vyjadrilo, že hneď ako dorazia ISIS, zamerajú svoju pozornosť na USA a ich spojencov. V rovnakom tvrdom tóne sa vyjadrili aj členovia irackých šiítskych milícii Kharakat al-Nudjaba, ktorí navyše oznámili, že po ďalšom americkom útoku na prosýrske jednotky v blízkosti jordánskej hranice, otvorene zaútočia na americké ciele.
Ich slová netreba brať na ľahkú váhu, Američania utrpeli v bojoch v Iraku a Afganistane od šiítskych bojovníkov tvrdé údery, takže aj vďaka nim už dávnejšie stiahli svoje jednotky z oboch krajín. V Afganistane a Iraku pôsobia len členovia amerických špeciálnych síl, pretože členovia regulérnej americkej armády by mali vysoké a neprijateľné straty. Američania potrebujú v pozemných bojoch svoju zástupnú armádu, tvorenú protiasadovskými Sýrčanmi ktorú podporujú len letecky a delostrelectvom.
Hizballáh a šiítske milície Kharakat al-Nudjaba publikoval v poslednej dobe množstvo materiálu v ktorom vidieť presuny kolón oboch zoskupení do oblasti iracko-sýrsko-jordánskeho pohraničia, kde sa Američania rozhodli v meste (mesto at-Tanf) vytvoriť svoju základňu pre ďalšie aktivity v Sýrii. Na budovaní tejto základne sa finančne podieľa aj Saudská Arábia.
Američania sa spoliehajú najmä na „Novú sýrsku armádu“, ktorú momentálne cvičia aj britskí a nórski špecialisti. Členovia Novej sýrskej armády predtým pôsobili v skupine Jebhat Alaisalat Valtamia, túto skupinu financovali Saudi. Skupina bola spočiatku tvorená wahábistickými islamistami a sýrskymi vojenskými dezertérmi. Američania a Briti tvrdia, že skupinu chcú použiť v boji proti ISIS v oblasti at-Tanf.
Nasadenie jednotky Jebhat Alaisalat Valtamia v roku 2016 sa skončilo neúspechom, v bojoch proti ISIS jednotka nielenže nedosiahla žiadne úspechy, ale ukázala aj nízku morálku a slabé bojové kvality. Preto Američania vyselektovali zo skupiny najschopnejšie jadro, ktoré sa najprv zorganizovalo do Magawier al-Tawra (špeciálne sily revolúcie), ku ktorému neskôr pribudli členovia rozbitej Dzebhat an-Nusry. Išlo o zvyšky členov Dzebhat an-Nusry, ktorú rozbili sýrske vládne jednotky za pomoci Ruska. (Zvyšky členov an-Nusry utiekli do bezpečia v Jordánsku, kde si lízali rany).
Američania k tomu prirátali ešte ďalšiu zmes z rôznych iných zvyškov teroristických bánd a vytvorili už spomenutú “Novú sýrsku armádu”, ktorú Američania podporujú a cvičia. Evidentne však americkí odborníci príliš v kvalitu tejto jednotky neveria, keďže ju musia chrániť letecky pred prichádzajúcimi jednotkami iránskych dobrovoľníkov a členmi Hizballáhu. Iránčania, Hizballáh a irackí Kurdi sa už na sociálnych sietiach viackrát vyjadrili ako sa tešia na moment, kedy budú nenávidených proamerických sunnitov (s ktorými majú nevyrovnané účty), likvidovať.
Proamerická Nová sýrska armáda evidentne nedokáže sama zastaviť sýrske vládne jednotky, iránskych dobrovoľníkov a ani šiítske oddiely Hizballáhu či Kharakat al-Nudjaba. Preto sa musia Američania čoraz častejšie zapájať do bojov, zatiaľ situáciu riešia leteckou podporou. Leteckú podporu však mali aj americké jednotky v Iraku a Afganistane, kde to však s nimi takisto nedopadlo slávne a po niekoľkých rokoch Američania potichu územie Iraku a Afganistanu opustili.
Momentálne je situácia v oblast at-Tanf značne napätá. Američania zatiaľ v posledných týždňoch 3x letecky zaútočili na kolónu Iráncov a Hizballáhu, zostrelili sýrsku stíhačku MIG-23. Prišla však ruská asymetrická odpoveď voči Kurdom, ktorá prinútila Američanov upokojiť sa, predstavitelia Pentagonu sa momentálne sústreďujú na silácke vyhlásenia o tom, že “v prípade potreby prijmú nevyhnutné opatrenia”. To že tieto opatrenia sú evidentne v rozpore s medzinárodným právom Američanov absolútne nezaujíma. (USA nevyhlásili Sýrii vojnu, na území Sýrie sa nachádzajú nezákonne, legitímny sýrsky prezident Bašár Asad ich do Sýrie nepozval)
Iránci a Hizballáh spoločne so sýrskymi jednotkami pred niekoľkými dňami prešli cez sýrsko-irackú hranicu a zaútočili na pozície ISIS z juhovýchodu. Bez väčších problémov sa im podarilo rozstrieľať obranu ISIS v tejto oblasti a oobkľúčili at-Tanf na jordánskej hranici z troch strán. Americké protesty o tom, že sýrske jednotky narušili iracké územie, kde niekoľko dní pred tým získali kontrolu práve iracké šiítske milície Kharakat al-Nudjaba, vyzneli smiešne a Irán, Hizballáh či Sýrčanov absolútne nezaujímali
Proasadovské sily svojim postupom cez Irak a obkľúčením at-Tanf z troch strán vyriešili niekoľko vážnych úloh. Získali pod svoju kontrolu sýrsko-irackú hranicu, odrezali proamerické sily od Deir ez-Zor a znemožnili tak americký plán postupu do vnútra Sýrie, odôvodnený údajným rozhodným bojom voči ISIS. Američania zúria, úplne zbytočne presunuli do tábora v at-Tanf svoje raketové delostrelectvo, ktoré malo podporovať postup Novej sýrskej armády do hĺbky Sýrie.
Rusi, Sýrčania a Irán si už evidentne zvykli na to, že Američania si nerobia ťažkú hlavu s dodržiavaním medzinárodných dohôd a medzinárodného práva. Bez problémov preniknú na územie cudzieho štátu bez vypovedania vojny a už sa ani nesnažia svoj nezákonný postup odôvodňovať. Väčšina mainstreamových médií aj tak nikdy kritizovať ich nezákonný postup nebude, proamerické politické elity v Európe budú americké aktivity vždy servilne schvaľovať.
Evidentne však americký postup neschvaľuje Rusko, Irán a ani Hizballáh. Pokiaľ Rusko ešte vystupuje v rámcoch medzinárodného práva a zvolí mäkšiu cestu “asymetrických úderov”, Irán, Hizballáh a šiítske milície Kharakat al-Nudjaba, ktorí sa v minulosti stretli v bojových stretoch s Američanmi podobným sentimentom voči Američanom netrpia. Hizballáh a šiítske milície drží na uzde len relatívny nedostatok modernejších zbraní, keď sa k ním dostanú, situácia v Sýrii sa môže vyvinúť podľa irackého či afgánskeho vzoru, takže nakoniec sa Američania aj tak budú musieť stiahnuť.
Sýrsko-jordánska hranica s výnimkou vredu v podobe at-Tanf sa tak dostáva pod čoraz silnejšiu kontrolu sýrskych vládnych síl a ich spojencov. Bude zaujímavé pozorovať, ako Američania zapadnú do bahna sýrskeho konfliktu v čase, kedy vo Washingtone zúri boj medzi Donaldom Trumpom a protitrumpovskou opozíciou, pretože tento zápas evidnentne vnútorne USA oslabuje.
Čím viac budú USA zapadať do trasoviska vnútorných a vonkajších konfliktov, tým viac budú ich aktivity kŕčovitejšie a neúspešnejšie.
Tu si môžete pozrieť video k článku: