Funkcia nemeckého prezidenta je síce iba nominálna a má v princípe iba symbolický význam podobne ako je tomu v prípade britskej kráľovnej. Na druhej strane však podľa Alexandra Rahra môže nemecký prezident svojim postojom udávať tón a do značnej miery aj vytvárať a formovať celkovú atmosféru nemecko-ruských bilaterálnych vzťahov. V tomto smere sa experti zhodujú v tom, že bývalý šéf nemeckej diplomacie a novozvolený nemecký spolkový prezident Frank-Walter Steinmeier si nenechá ujsť príležitosť k intenzívnemu dialógu so svojim ruským náprotivkom Vladimírom Putinom, vrátane pravidelnej výmeny návštev na najvyššej úrovni. Steinmeier má eminentný záujem na tom, aby sa vzťahy medzi oboma hlavami štátov posunuli z mŕtveho bodu, v ktorom uviazli vinou Joachima Gaucka.
Pre kancelárku Angelu Merkelovú sa podľa Alexandra Rahra zvolením Steinmeiera za prezidenta v princípe nič nemení. Pre ňu osobne je podstatne dôležitejšie, aby sa skoncentrovala na obhájenie vlastnej pozície šéfky exekutívy, na ktorú si robí zálusk kandidát opozičnej sociálnej demokracie Martin Schulz. Podobne tak Frank-Walter Steinmeier s najväčšou pravdepodobnosťou zaujme v prípade voľby nového nemeckého kancelára neutrálny postoj a nebude nijakým spôsobom zasahovať do boja medzi Merkelovou a Schulzom.
Podľa mienky niektorých expertov kancelárka Merkelová dokonca sama nepriamo podporila zvolenie Steinmeiera za spolkového prezidenta, nakoľko sa obávala možnosti, že ako potenciálny protikandidát na funkciu kancelára by bol pre ňu ešte omnoho nebezpečnejší než sociálnodemokratický poslanec Európskeho parlamentu Martin Schulz, ktorému jeho kritici vytýkajú slabé vzdelanie bez maturity (neukončené štúdium na katolíckom gymnáziu), ako aj nedostatočnú profesionálnu kvalifikáciu kníhkupca.
Frank-Walter Steinmeier bol zvolený 12. februára za nového, v poradí 12. prezidenta Nemecka, pričom za jeho kandidatúru hlasovala viac ako polovica poslancov Bundestagu.
Gabriel Gačko