Týždenník cituje Ficov výrok o tom, že sa „nebude klaňať pred Francúzskom a Nemeckom“, ktorý predniesol v čase vrcholiacej migračnej krízy, zatiaľ čo Európska únia prišla s návrhom povinných kvót a absurdných pokút za neprijatých migrantov.
Článok informuje o tom, že slovenský premiér pritom patrí to tábora socialistov : „Premiér, ktorý nosí farby neortodoxného ľavého stredu, je neidentifikovaný politický objekt v európskom priestore.“
Krátko si všíma aj vývoj kariéry nášho premiéra, od jeho vstupu do komunistickej strany dva roky pred pádom berlínskeho múru, cez brilantné štúdium práva, zastupovanie Slovenska na Európskom súde pre ľudské práva a pripomína, že jeho politická činnosť ho počas jeho kariéry vyniesla po tretíkrát do premiérskeho kresla.
Týždenník informuje aj o premiérových zdravotných problémoch so srdcom, kvôli ktorým musel zrušiť niekoľko diplomatických schôdzok, vrátane eurodelegácie na čele s predsedom europarlamentu Martinom Schulzom. Nezabudne však vo svojom článku zdôrazniť, že Robert Fico je znovu v bojovnej forme a dokumentuje to na jeho výrokoch ohľadne islamu a jeho nemožnosti integrácie v Európe. Komentuje to ako “výrok, ktorý spôsobil rozruch medzi európskymi socialistami, medzi ktorých Fico sám patrí“.
Všíma si aj bývalú snahu európskych socialistov vylúčiť stranu SMER zo svojich radov kvôli koalícii s SNS. Valeures actuelles zaujal aj Ficov ťah, kedy po spore o cene plynu pohrozil znárodením podielov francúzskych korporácií GDF a EON „ čo mu však nezabránilo priviesť svoju krajinu do eurozóny o rok neskôr.“
„Je to teda toto atypické Slovensko, ktoré na 6 mesiacov preberie rotujúce predsedníctvo EÚ.“ Píše sa v článku. Zaujímavá je informácia, ktorú týždenník pridáva: “Veľa európskych funkcionárov sa dôverne v bruselských kuloároch zverilo, že majú obavy z tejto perspektívy.“ Týždenník však dodáva, že slovenskí diplomati sú pripravení a majú túžbu preukázať svoju efektivitu. Že budú mať k tomu príležitosť, o tom nemôžu byť pochybnosti: Brexit, prístupové procesy Srbska a Čiernej Hory, rokovania s USA ohľadne TTIP.
„Ale Ficovo Slovensko má výhodu a tou je členstvo vo V4, ktorej členmi sú aj Česká republika, Poľsko a Maďarsko, ktorých súčasné vlády sa zhodujú na väčšine záležitostí týkajúcich sa EÚ. Rozdielny aspekt je v ich zahraničných politikách, ktoré sú menej koordinované, Poľsko sa chce ukázať ako najlepší žiak NATO, zatiaľ čo Slovensko sa snaží udržiavať dobré vzťahy s Ruskom“, končí svoju úvahu Valeures actuelles.
Katarína Hanzlíková