Francúzsko očakáva, že v budúcom roku sa bude musieť vysporiadať s rekordným dlhom. Vo vzťahu k hrubému domácemu produktu by dlh mal byť v roku 2016 na úrovni 96,5 percenta, povedal francúzsky minister financií Sapin v stredu. Po dlhu s hodnotou 96,3 percenta v tomto roku a 95,6 percenta v roku 2014 bude francúzsky dlh tak vysoko, ako nikdy predtým. Také sú predpoklady, ak „nedôjde k prekvapeniam“.
Očakáva sa však pokles nových dlhov z 3,8 v roku 2015 na 3,3 percenta v budúcom roku. Avšak aj to je nad hranicou Komisie EÚ, ktorá je stanovená na 3 percentá. Francúzsko patrí medzi najväčších hriešnikov v oblasti deficitu v EÚ. Avšak v minulosti Európska komisia opakovane udelila krajine odklad na dosiahnutie cieľového deficitu.
Odhadovaný deficit vo výške 3,3 percenta vo Francúzsku naznačuje, že v roku 2017 by krajina mohla dosiahnuť cieľ EÚ. Sapin očakáva, že v budúcom roku narastie francúzska ekonomika o 1,5 percenta, v tomto roku to bol 1-percentný nárast. Sapin chce v roku 2016 osekať vládne výdavky na 55,1 percenta ekonomického výkonu z odhadovaných 55,8 percenta v tomto roku. Paríž teda očakáva úspory v rozpočtoch vo výške 50 miliárd eur.
V rovnakej dobe chce francúzska vláda mierne znížiť daňové zaťaženie pre domácnosti a podniky. Francúzsko sa v súčasnosti stretáva s ekonomickou slabosťou a slabým trhom práce. Počet nezamestnaných dosahoval v auguste rekordných 3,57 milióna ľudí.
Francúzsky komisár EÚ pre hospodárske záležitosti Pierre Moscovici považuje za možné, že európske krajiny sa čoskoro budú môcť viac zadlžiť kvôli množstvu utečencov. “Táto utečenecká kríza je krátkodobá záťaž pre ekonomiku a najneskôr v strednodobom horizonte sa to môže zmeniť. Potrebujeme utečeneckú krízu a jej náklady považovať za krátkodobé,” povedal Moscovici. “Som si istý, že to vyvolá nárast pracovnej sily, novú energiu a nových spotrebiteľov, takže utečenci budú mať nakoniec pozitívny vplyv na naše hospodárstvo.”
Moscovici dodal, že v pravidlách Paktu stability a rastu sú v určitých situáciách možné výnimky. “Budeme analyzovať, či utečeneckú krízu možno kvalifikovať ako výnimočnú okolnosť, keďže je to najväčšie sťahovanie národov od konca druhej svetovej vojny. A potom musíme analyzovať, ako by tieto okolnosti mohli mať vplyv na posúdenie humanitárnych nákladov.”