Po prvé ide o dlhové problémy eurozóny. V snahe riešiť ich, začala nemecká vláda vnucovať dlžným krajinám ostré úsporné opatrenia a štrukturálne reformy, čo malo katastrofálne následky pre celú menovú úniu, ktorej budúcnosť doteraz vyzerá “prinajmenšom vratká”.
Po druhé, pri riešení ukrajinskej krízy obetovala vzťahy s Ruskom. Podľa Matthäusových slov sa Nemecko úplne spoľahlo na NATO a sankčné opatrenia. Ale tie podľa autorovho názoru len posilnili moc Vladimíra Putina v jeho krajine. Okrem toho bude musieť Merkelová čeliť zvolenému prezidentovi USA Donaldovi Trumpovi, ktorý je “málo zainteresovaný” v podpore reštriktívnych opatrení a ktorý vyjadril želanie vyladiť vzťahy s Moskvou. Matthäus tiež zdôrazňuje, že nepriateľstvo spolkovej kancelárky k Rusku zhoršuje situáciu. “Ponúknutím zlepšenia vzťahov môžu EÚ a USA dať Putinovi dôvod spolupracovať so Západom,” domnieva sa.
Tretí front, o ktorom hovorí autor, je migračná kríza. Keď Merkelová povedala “my to zvládneme” a otvorila dvere do krajiny migrantom, mnohí jej tlieskali. Ale nakoniec sa toto gesto obrátilo proti nej, keď EÚ musela ísť na “cynickú dohodu” s Erdoganom, aby sa zastavil prúd utečencov, pričom dohoda tento problém vôbec nevyriešila.
A nakoniec, ani Merkelovej ani Európskej únii sa nepodarilo zastaviť “postupné skĺzavanie k autoritárstvu” Maďarska a Poľska, uvádza Matthäus.
A tak podľa názoru autora Merkelová dokázala, že nie je schopná vyriešiť ani jednu zo štyroch kríz, ktoré zachvátili Európu, a preto Nemecko potrebuje čerstvé vedenie, pokiaľ možno nijako nespojené ani s ňou ani s jej stranou Kresťansko-demokratickou úniou (CSU). “Je úplne jasné: ak bude Merkelová aj naďalej riadiť Európu, bude táto oblasť stále viac hasnúcou silou, ktorú môžu aj Trumpové Spojené štáty aj Putinovo Rusko pokojne ignorovať,” dochádza k záveru politológ.