Ľubľana 5. júla (TASR) – Slovinsko nebude potrebovať záchranný úver minimálne nasledujúci rok a s veľkou pravdepodobnosťou ani potom, keďže zvýšilo kapitálové rezervy najväčších bánk a zredukovalo rozpočtové výdavky. Vyhlásil dnes v telefonickom rozhovore pre agentúru Reuters slovinský minister financií Janez Šušteršič.
"Kapitálová stabilita slovinských bánk je zabezpečená na minimálne rok … a v tomto roku určite nebudeme potrebovať žiadny záchranný úver," povedal.
Reagoval tak na špekulácie, že Slovinsko bude možno šiestou krajinou eurozóny, ktorá požiada o záchranný úver. Dôvodom je finančná pomoc pre potápajúci sa bankový sektor.
Minister Šušteršič dodal, že vláda je odhodlaná udržať štátny dlh Slovinska okolo úrovne 50 % hrubého domáceho produktu, čo je hlboko pod povolenou hranicou v eurozóne: 60 % HDP.
Slovinsko ako prvé spomedzi postkomunistických štátov Európskej únie (EÚ) zaviedlo v roku 2007 spoločnú európsku menu. Vláda v Ľubľane však poskytla finančnú injekciu najväčšej banke Nova Ljubljanska Banka (NLB), čo viedlo k prehĺbeniu rozpočtového schodku.
Náklady Slovinska na obsluhu dlhov v júni vzrástli a výnos z jeho dlhopisu splatného v roku 2021 dosiahol v piatok 29. júna 6,1 %.
Podľa prognózy Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) výkon slovinskej ekonomiky v tomto roku klesne v porovnaní s vlaňajškom o 2 %.
Vláda v Ľubľane už prijala sériu úsporných opatrení, vrátane zníženia sociálnych dávok aj platov vo verejnej sfére, aby zredukovala rozpočtové výdavky o 800 miliónov eur a udržala na uzde rozpočet, ktorý vlani dosiahol 6,4 % hrubého domáceho produktu (HDP). Verejný dlh Slovinska sa od vstupu do EÚ viac ako zdvojnásobil a vlani dosiahol 47,6 % HDP. Európska komisia vo svojej prognóze predpovedala, že v tomto roku sa ešte zvýši na 54,7 % HDP.
0.0°C
.jpg)
.jpg)
