Uvádza aj výrok nemenovaného ministra jednej z krajín V4: „Klaďte to za vinu nášmu komunistickému dedičstvu. Nemáme radi, keď sa politika určuje inde a potom je nám povedané, že ju musíme vykonať.“ Financial Times poukazuje na to, že pred vstupom do EÚ vlády stredoeurópskych krajín preháňali výhody členstva, ale po finančnej kríze z roku 2008 padli nádeje, že rýchlo doženú západné štáty. Podľa denníku, grécky krach a migračná kríza potom obnažili nedostatky európskeho projektu.
V tejto súvislosti Financial Times cituje Otiliu Dhandovú z politologického ústavu Teneo Intelligence. „Ukázalo sa, že nevesta nie je taká pekná, ako sa sľubovalo. Európska únia je pravdepodobne najlepšie, čo si obyvatelia EÚ dokážu predstaviť. Ide o to, že nie sú nijako zvlášť optimistickí ohľadom skutočnosti, ktorú vidia práve teraz.“
Britský denník je presvedčený, že sa členské štáty V4 usilujú o voľnejšie usporiadanie únie, ktoré by spočívalo v spolupráci metropol s niektorými právomocami, ktoré by sa vrátili členským štátom. „A inštitúcie so sídlom v Bruseli by boli silne obmedzené. Lenže rozdielne záujmy medzi krajinami samotnej V4 sú prekážkou dohody o akomkoľvek podrobnom pláne,“ poznamenáva Financial Times.
Poukazuje na bojovnosť maďarského premiéra Viktora Orbána, ktorý na rétorike proti EÚ buduje svoje postavenie, a najvplyvnejšieho muža v Poľsku Jaroslawa Kaczyńského, ktorý podrobuje súdržnosť krajín V4 veľkej skúške. Cituje nemenovaného slovenského činiteľa: „Poľsko a Maďarsko sa čoraz viac radikalizujú. Vyšehrad je veľmi užitočné fórum. Ale stále viac sa musíme dištancovať od Budapešti a Varšavy, keď rétorika nie je užitočná.“
Britský denník poukazuje na to, že českí politici reagovali na zvýšenú kritiku Bruselu zo strany Varšavy a Budapešti častými cestami do Berlína, aby upevnili svoj vzťah zo strachu, že ich budú spájať s takou kritikou. „Protieurópske emócie však využil ako slovenský premiér Robert Fico pred marcovými voľbami, tak ako aj vo svojich prejavoch populistický, ale populárny český prezident Miloš Zeman“, prízvukuje Financial Times.
Taktiež uvádza postoj šéfa budapeštianskeho politologického ústavu Political Capital Petera Kreke, podľa ktorého sa stredoeurópski politici hrajú na veštcov, aby potom mohli poukazovať na to, že pred problémami varovali, ale že EÚ nereagovala, a tak ju Británia opúšťa. „Majú tak viac argumentov pre požadované zmeny,“ zdôrazňuje Financial Times v závere svojho komentáru.
Eugen Rusnák