Feketeová: Posun času môže mať na ľudí negatívne následky

Košice 28. októbra (TASR/HSP/Foto:Pexels)

V nedeľu 29. októbra sa uskutoční prechod na zimný čas – ručičky hodín si posunieme dozadu a noc bude mať o jednu hodinu viac. Podľa odbornej asistentky Lekárskej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (LF UPJŠ) v Košiciach Evy Feketeovej, ktorá pôsobí i na Neurologickej klinike LF UPJŠ, posun času môže mať na ľudí negatívne následky

“Jesenný posun času vnímame obyčajne lepšie preto, že ľudia, ktorým vyhovuje dlhšie si pospať, získajú akoby hodinu k dobru. Tento posun preto budú vnímať pozitívne aspoň niekoľko dní, kým nenabehnú na nový časový režim. Avšak problém so zmenou času, bez ohľadu na to, ktorým smerom, mávajú neraz deti, starší ľudia, ale aj citlivejší jedinci, ktorí sa teraz budú prebúdzať o hodinu skôr než ostatní, a preto sa u nich môže objaviť denná únava vyvolávajúca podráždenie a poruchy koncentrácie či pamäti,” uviedla Feketeová.

Podľa jej slov by tomu mohlo pomôcť predísť skoršie zaspávanie. “Práve v týchto vekových kategóriách je to ťažšie, keďže kvôli návyku na pôvodný čas necítia v skorších hodinách ešte únavu,” tvrdí lekárka.

Letný čas bol po prvýkrát zavedený v roku 1908 v Kanade a od roku 1916 sa čas posúva v Európe, pričom celkovo to dnes robí asi 40 percent krajín sveta.

“V súčasnosti je už dosť spochybňovaný ekonomický prínos uvedenej zmeny, no letný čas prispieva k prirodzene dlhším večerom v jarnom období. A práve prirodzené denné svetlo je dôležité pre nastavenie našich biologických hodín, ktoré harmonizujú chod celého tela a okrem mnohých dobre známych biologických funkcií majú svoj význam aj v imunitnom systéme. Aj keď pri tom jesennom variante môžeme o hodinu dlhšie spať, skorý príchod tmy v podvečer dokáže indukovať smutnú náladu a depresívne myšlienky. Jedinci, ktorým trvá dlhšie, aby sa adaptovali na možnosť dlhšie si pospať, môžu prechodne trpieť spánkovou depriváciou, ktorá sa podieľa na dopravných a pracovných nehodách,” poznamenáva spánková odborníčka z Neurologickej kliniky Lekárskej fakulty UPJŠ a UNLP Košice.

Ako tvrdí Feketeová, liekom na prekonanie časového posunu by malo byť dodržiavanie takzvaného spánkového desatora načasovaného na nový čas. “Podľa posunutého času by sa malo podávať jedlo, vykonávať pracovná i športová aktivita a únavu by sme nemali dospávať v priebehu dňa. Okrem toho je dobré dodržiavať aj ďalšie zásady, ako je striedmosť v pití kávy, čaju a alkoholických nápojov, a to zvlášť pred spaním, nejedávanie a nešportovanie navečer či neriešenie problémových záležitostí pred usnutím,” dodala Feketeová.