Český Expres zhrnul v piatich bodoch výsledky Obamovej vlády, kvôli ktorým by mal byť považovaný za najhoršieho prezidenta v dejinách USA.
1. Nobelova cena za …nič
Už rok po svojom zvolení bola Obamovi s veľkým mediálnym rozruchom udelená Nobelova cena za mier. “Pre svetový mier však neurobil Obama ani pred svojím zvolením, ani po 8 rokoch vo funkcii nič. Iba toho veľa nasľuboval a svet je po jeho dvoch funkčných obdobiach v objektívne horšej situácii. Obama je možno mierotvorcom v očiach ľavicových elít, realita je však odlišná,“ sumarizuje Obamovo pôsobenie Expres. Dodajme, že svet nebol nikdy tak blízko vypuknutiu ďalšieho celosvetového konfliktu, ako tomu bolo v predchádzajúcich mesiacoch.
2. Vojnový prezident a strojca ISIS
Nositeľ Nobelove ceny za mier bol za svojho pôsobenia vo funkcii prezidenta najdlhšie vo vojne spomedzi všetkých amerických prezidentov. Predbehol dokonca aj prezidentov vládnucich v období obidvoch svetových vojen a americkej občianskej vojny. Na nositeľa Nobelovej ceny mieru je to slušný výkon. Tak ako jeho predchodca aj Obama uplatňoval politiku „vývozu demokracie“ do krajín Blízkeho východu. Výsledky? Arabská jar, rozvrátené krajiny, úplný chaos v regióne, státisíce mŕtvych, masová migračná vlna. Najhorší výsledok intervencií je však vznik najodpornejšiej teroristickej islamskej organizácie “Islamského štátu.“
Mnoho odborníkov sa zhoduje na tom, že nebyť Obamovho vojnového pôsobenia na Blízkom východe, nebol by ani Islamský štát.
3. Obamacare –zdravotnícka katastrofa
Zavedenie systému dostupnej zdravotnej starostlivosti pre všetkých Američanov, bolo vlajkovou loďou obidvoch Obamových prezidentských kampaní. Zákon, ktorý mal tento sľub naplniť, vošiel do povedomia pod označením Obamacare. Výsledkom je fiasko a obrovské zadĺženie. „Obamacare je kritizovaný ako republikánmi, tak aj mnohými demokratmi, ktorí sa zhodujú v tom, že ide o veľký socialistický podvod, ktorý prináša všetko možné len nie fungujúce a dostupné zdravotnícvo. Celý projekt stál stovky miliárd dolárov, ktoré boli často vynaložené na nezmyselné formy propagácie.“ Jednej oblasti sa však Obamova administratíva venovala naozaj srdnato a to je všemožná podpora a propagácia potratového priemyslu. Obamova legislatíva núti amerických daňových poplatníkov financovať potratový gigant Plánované rodičovstvo a to štedrými dotáciami zo štátneho rozpočtu. Ten gigant, ktorý bol usvedčený, ako veselo obchoduje s telíčkami a orgánmi potratených detí. Ten gigant, ktorý rozhodnutie súdu o tom, že telá potratených detí majú byť pochované, vníma ako urážku. Klesli by tým zisky a potrateným deťom by sa tým priznala ľudská dôstojnosť.
4. Rekordné zadĺženie USA
Tu sa dostávame na pôdu, ktorá je objektívne merateľná. Obama zanecháva po sebe rekordne zadĺženú krajinu. Keď po prvýkrát nastúpil do úradu, preberal krajinu s dlhom 10,6 biliónov dolárov. Dnes je dlh dvojnásobný. Lenže tá čiastka cez 10 biliónov dolárov, o ktorú sa za osem rokov jeho vlády zvýšil dlh, “je viac než vytvorilo za svojej vlády všetkých jeho 43 predchodcov v kresle prezidenta Spojených štátov dohromady za 220 rokov”. Jedinečný výkon.
5. Zrodenie Donalda Trumpa
Ešte pred pár rokmi by bolo nepredstaviteľné, že by človek Trumpovho razenia mohol zohrať vážnu úlohu v prezidentskom boji a dokonca voľby vyhrať. Pre liberálov bolo Trumpovo víťazstvo šokom a boli sme svedkami až hysterických reakcií. Lenže fenomém Trump je dieťaťom liberálnych ľavicových intelektuálov, ktorí “si neuvedomujú, že tým, kto Trumpa stvoril, sú práve oni sami s Obamom na čele a osem rokov ich násilného vnucovania ľavicovej ideológie obyčajným Američanom, ktorí sa jednoducho len ku koncu dokázali vzoprieť”.
“Mainstreamové médiá rozbehli rekordnú antikampaň, ktorou paradoxne pomohli Trumpovi k výhre. Bežní Američania už totiž mali dosť Obamom tvrdo presadzovanej politickej korektnosti a pozitívnej diskriminácie a tak Trump, ktorého médiá a elity nazývali rasistom a xenofóbom, sa stal ich ideálnym kandidátom, pretože i oni sami si tieto nadávky od Obamových a Clintonovej voličov nespočetnekrát vypočuli, keď náhodou nesúhlasili s ich neomarxistickou ideólogiou.“
Katarína Hanzlíková