Po Brexite ostane v Európskej únii až 20 miliardová finančná diera. Tú budú musieť “zaplatať” predovšetkým členské krajiny strednej a východnej Európy. Bohaté krajiny ako Nemecko, Francúzsko a Holandsko sa už otvorene bránia platiť chudobnejším členským štátom, ktoré sa pripojili po roku 2004, a ktoré sa spoliehajú na finančné prostriedky z EÚ, aby im pomáhali vyrovnať sa s bohatšími ekonomikami. Informoval o tom portál Openiazoch.zoznam.
Komisár pre rozpočet, Günther Oettinger, vyčíslil, že odchod Veľkej Británie z EÚ zníži príjmy únijného rozpočtu o 16 %, teda o 10 až 11 miliárd eur ročne, ale k tomu treba ešte pripočítať výdavky na obranu, migráciu a ochranu hraníc, čiže to môže byť pokojne aj dvojnásobok.
Oettinger chce chýbajúce peniaze zohnať škrtaním a prerozdeľovaním výdavkov, ale aj “novými peniazmi” od jednotlivých členských štátov. Eurokomisár nedefinuje oblasti, kde by sa malo škrtať. “Keď premýšľame o škrtoch, nemožno si dopredu stavať nejaké ochranné ploty.”
Podľa portálu Spiegel prídu na pretras výdavky hlavne v oblasti poľnohospodárstva a štrukturálnej politiky, z ktorých vraj profitujú hlavne krajiny východnej časti EÚ, teda krajiny ktoré sa naďalej bránia prijatiu utečencov a podľa nemeckého portálu tým porušujú základné hodnoty Európskej únie.
Účet za dieru v budúcom rozpočte EÚ, ktorý má platiť od roku 2020, by podľa Spieglu mohli dostať práve tieto krajiny. Existuje “jasný vzťah medzi princípmi právneho štátu a efektívnym využívaním súkromných a verejných investícií podporovaných z rozpočtu EÚ,” píše Oettinger vo svojom dokumente.
Európska únia má tak zrejme ďalší nástroj na vydieranie krajín východnej Európy. Ak budú naďalej odmietať prijímanie imigrantov od roku 2020 budú musieť platiť viac za členstvo v EÚ. Je však otázne či práve takéto kroky Európskej únie nebudú viesť k jej rozpadu. Ak totiž krajiny ako Slovensko už nebudú mať v tomto spoločenstve žiadne výhody, ale budú čistými platcami , je možné, že ľudia žijúci v týchto krajinách budú žiadať vystúpenie z EÚ.
Samuel Gdovin