Rola tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana v globálnej politike je jedinečná: Turecko najprv v rozpore s medzinárodným právom bombardovalo pozície Kurdov v severnom Iraku a Sýrii. Nie je jasné, kedy Erdogan ukončil bombardovanie. Tvrdil, že útoky boli namierené proti IS, ale priznal sa k tomu, že cieľom bolo aj PKK. Turecko je krajina NATO a najbližší spojenec Spojených štátov. Ich úloha v Sýrii je veľmi pochybná.
Erdogan potom bojoval s kurdskou stranou HDP vo svojej vlastnej krajine. Činnosť nezávislých médií bola zarazená alebo umiestnená pod dohľad. Kurdskí politici boli zatknutí. Vďaka jeho volebnej taktike s cieľom vyvolať strach sa Erdoganovi nedávno podarilo získať absolútnu väčšinu vo voľbách.
Teraz sa Erdogan zameriava na EÚ, ktorú úplne evidentne vydiera s utečencami. Angela Merkelová cestovala ako prosebník do Ankary a Erdoganovi ponúkla jednu miliardu eur, aby si utečencov nechal v Turecku. Merkelová však odišla naprázdno. Turecko chce minimálne tri miliardy – a najmä bezvízový režim a urýchlenú integráciu do EÚ. Okrem toho, ako povedal turecký premiér Ahmed Davutoglu, Turecko odmieta stavať utečenecké tábory.
Tento balíček dohody doteraz bežal len na pozadí diania, no nedávno verejne vyšiel najavo. EÚ si nevšímala žiadnu agresívnu akciu tureckého prezidenta Erdogana. Komisár EÚ Günter Oetinger sa dokonca ospravedlnil, že so svojimi nemeckými politickými kolegami hovoril zle o Turecku. Rakúsky minister zahraničia Sebastian Kurz v rozhovore s nemeckým denníkom Frankfurter Allgemeine Zeitung povedal: “Turecko je schopné zastaviť utečencov na ceste do Európskej únie. Turecko môže tento príliv zastaviť v priebehu niekoľkých dní alebo týždňov, ak bude chcieť.” Turecko však vyžaduje vysokú cenu. Stručne povedané: “Nejde len o finančnú podporu, Turecko nalieha na uvoľnenie vízového režimu a reálne vyhliadky na vstup do EÚ.”
Podľa Kurza je EÚ slabá a čoskoro sa Erdoganovmu tlaku poddá: “Keď sa rozhodneme vstúpiť do spolupráce s Tureckom, potom by sme si mali otvorene povedať, čo všetko sme ochotní spraviť, pretože sme došli na koniec našich kapacít.”
Nemecký denník podotkol aj na fakt, že Turecko s migrantami nezaobchádza v rukavičkách: „Krajina to rieši úplne inak, ako sme zvyknutí v Európe.“ Vzhľadom na to, že “strata kontroly” v rámci EÚ zrejme už značne pokročila, EÚ pravdepodobne bude musieť hodiť svoje humanitárne princípy cez palubu a preniesť sa cez tureckú povahu a riešenie utečeneckej krízy.