Jean-Claude Juncker, predseda Európskej komisie, sľúbil vylúčiť Norberta Hofera, vodcu rakúskej strany Slobodných (FPÖ), od akéhokoľvek rozhodovania v EÚ v prípade víťazstva v prezidentských vošbách. “Nebude žiadna diskusia ani dialóg s krajnou pravicou,” povedal liberálny byrokrat pre AFP.
Hofer v prvom kole volieb s prehľadom vyhral a jeho strana sa tak ukazovala ako najväčšia politická sila. Avšak v druhom kole prehral pravicový kandidát so stranou Zelených len o 0,6 percenta, po zahrnutí poštových hlasov a mesiacoch mainstreamovej mediálnej masáže, ktorá Hofera a jeho stranu nazývala “krajnou pravicou”.
Pravicoví populisti sú pravidelne na horných priečkach prieskumov verejnej mienky po celom kontinente – vo Francúzsku, Švédsku, Holandsku a teraz aj v Rakúsku – a anti-migrační populisti sú pri moci v Maďarsku, Poľsku a Českej republike (prezident Zeman).
Definícia “krajnej pravice” Junkera je trochu široká: maďarského konzervatívneho prezidenta Viktora Orbána nazval “fašistom”.
S posúvaním celého kontinentu vpravo môže mať Komisia veľa práce v snahe vylúčiť každú jednotlivú zvolenú vládu, ktorú bude považovať za “krajnú pravicu”.
Avšak od roku 2014 získala Komisia rad nových právomocí, ktoré by mohla vierohodne použiť – právomoci už boli mobilizované proti v Poľsku zvoleným konzervatívnym vodcom.
Komisia teraz môže vyvolať takzvaný mechanizmus “Rule of law” (článok 7 Zmluvy o EÚ) proti národom, u ktorých vníma odchýlenie sa od “spoločných ústavných tradícií všetkých členských štátov.” Nakoniec môžu byť uvalené “ďalekosiahle sankcie” a krajina môže byť zbavený všetkých hlasovacích práv v EÚ a samozrejme budú blokované všetky finančné prostriedky.
V januári tohto roka, Frans Timmermans, prvý nevolený viceprezident Komisie , ktorý má na starosti “ľudské práva,” spustil mechanizmus prvýkrát proti poľskej vláde, ktorá sa dostala k moci vo voľbách v roku 2015.
Nová vláda sa nasledovne zaplietla do ústavného súdnictva vymenovaním nových sudcov a reorganizáciou poľskej štátnej televízie, pretože tieto boli nastavené tak, že presadzovali bruselské záujmy proti národným (podobne sú nastavené aj mnohé inštitúcie v SR).
Timmerman a Komisia dala Poľsku ultimátum a termín na jeho splnenie, ktorého platnosť vypršala 23. mája. Ako dnes uvádza Breitbart London, komisár cestoval do Poľska, aby “vyjednával” s tamojšou vládou. Neexistuje žiadny precedens, ktorý by určil, čo sa bude diať ďalej.
Avšak, odpor proti novým, výslovne anti-demokratickým silám EÚ (komisia a celkovo vláda v Bruseli) už začal. Maďarský prezident Viktor Orbán prisľúbil, že bude pomáhať Poľsku v boji proti Komisii.
“V budúcnosti, prosím, majte väčšiu zdržanlivosť v inštruovaní a zlikvidovaní parlamentu a vlády suverénneho demokratického štátu,” napísal poľský minister spravodlivosti Zbigniew Ziobro Timmermansovi v januári.
“To nie je tá únia, ani ten druh členstva, na ktorom sme sa dohodli,” povedal Witold Waszczykowski, poľský minister zahraničia.