Jedná sa konkrétne o voľný pohyb imigrantov do Švajčiarska. Európska únia tým chce dokázať Británii, že vystúpením z EÚ sa nezbavia imigrantov, ak chcú aj naďalej užívať spoločný Európsky trh. Informoval o tom Britský The Guardian a český denník idnes.cz.
“Rokovania nebudú jednoduché, pretože voľný pohyb občanov EÚ teraz hrá väčšiu úlohu vzhľadom k blížiacim sa rokovaniami o brexite,” povedal predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz.
Podľa britského The Guardianu EÚ nebude Veľkej Británii ustupovať. Švajčiari ešte v roku 2014 v referende odhlasovali obmedzenie príchodu imigrantov na územie Švajčiarska. Odvtedy sa tiahnu dlhé rokovania medzi Bernom a Bruselom. EÚ však po Brexite nechce ustupovať, preto sa vyhráža Švajčiarsku, že ak nedovolí voľný pohyb imigrantov na svoje územie môže prísť o únijný trh.
Podľa niektorých názorov by Švajčiarsko a Veľká Británia mali spoločne dospieť k riešeniu ohľadom imigrácie ľudí z krajín EÚ. Obe krajiny sú na rovnakej lodi. Veľká Británia je domovom pre 1,5 milióna obyvateľov z EÚ a vo Švajčiarsku je 1,2 milióna takýchto ľudí.
Európska únia už skôr ukázala svoju silu zmrazením výskumných grantov pre švajčiarske univerzity v hodnote stoviek miliónov eur. EÚ tak konala po tom, čo Švajčiari odmietli podpísať dohodu o vstupe na voľný trh práce pre chorvátskych občanov.
Hoci Švajčiarsko nie je v EÚ, má viac ako 100 bilaterálnych dohôd. Švajčiarski akademici sa obávajú, že hlasovanie pre Brexit bude znamenať, že EÚ bude zaobchádzať tvrdšie voči Švajčiarsku.
Bývalý predseda švajčiarskej strany FDP Philipp Müller tvrdí, že brexit je pre krajinu zdvihnutý varovný prst. Podľa neho by švajčiarski predstavitelia mali pripraviť návrh o obmedzení imigrácie len v tých oblastiach pracovného trhu, v ktorých je nezamestnanosť Švajčiarov vyššia než národný priemer.
Aj takýto návrh však odporuje požiadavkám EU na úplne voľný pohyb obyvateľov EÚ na Švajčiarsky pracovný trh. Preto zo strany politikov padajú aj návrhy na vypísanie nového referenda. Niečo podobné sa stalo pri referende v Írsku, v ktorom ľudia odmietli podpísanie Lisabonskej zmluvy, ktorá má za následok viac právomocí pre Brusel a menej pre národné štáty. Referendum sa však opakovalo a po intenzívnej mediálnej a politickej propagande, a napokon Íri na druhýkrát Lisabonskú zmluvu odobrili. Úvahy o opakovaní referenda sa objavili aj vo Veľkej Británii, a tak uvidíme či Briti a Švajčiari ustanú tlak elít na hlasovanie v referendách až dovtedy, kým im to nebude vyhovovať, alebo zvíťazí skutočná demokracia a hlas ľudu bude vyslyšaný.
Samuel Gdovin