Môj profil 
Predplatné
Schéma premiestňovania migrantov bola násilne pretlačená Európskym parlamentom v septembri 2015 bez ohľadu na to, či všetky krajiny únie súhlasia.
Niekoľko krajín z východnej a strednej Európy – medzi nimi aj Slovensko – tento plán odmietlo a napadli tento systém na súde. Krajiny argumentovali tým, že sa za systém nehlasovalo a z migračnej krízy vinia EÚ a Nemeckom – EÚ na druhej strane hrozí sankciami.
“Je stále čas všetko zmeniť a vrátiť sa k normálnosti,” uviedol v stredu 26. júla komisár pre migráciu EÚ Dimitris Avramopoulos, pre portál EUObserver. Povedal, že Komisia podnikla ďalší krok v súdnom konaní proti týmto krajinám. Takzvané konanie o porušení predpisov začalo minulý mesiac, keď Komisia poslala výzvu.
“Vo svojej odpovedi žiaden z týchto členských štátov neuviedol, že je ochotný premiestniť niekoľko žiadateľov o azyl na svoje územie,” vysvetlil pán Avramopoulos. Druhou etapou konania je tiež list, nazvaný “odôvodnené stanovisko”. Česká republika, Maďarsko a Poľsko majú na odpoveď jeden mesiac.
Rozhodnutie prišlo v ten istý deň, kedy generálny advokát pre Súdny dvor Európskej únie uviedol, že plán núteného premiestňovania je podľa práva EÚ legálny. Plán nebolo potrebné odsúhlasiť jednomyseľne vďaka mechanizmu nazvanému “hlasovanie kvalifikovanou väčšinou”, v ktorom sa zvažujú rozhodnutia v prospech väčších krajín, ako je Nemecko a Francúzsko.
Minulý mesiac premiér Maďarska Viktor Orbán otvorene povedal, že ak sa Brusel pokúsi “presadiť program premiestnenia na nadchádzajúcom summite, budem uplatňovať svoje veto.” V októbri minulého roka 95 percent maďarských voličov zamietlo plán prerozdeľovania migrantov v referende, ktoré zriadil Orbán.
Poľsko prisľúbilo, že bude nasledovať maďarský vzor a k tejto otázke taktiež zriadi referendum a minister vnútra Mariusz Błaszczak v máji povedal, že prijatie 6 000 žiadateľov o azyl je pre Poľsko “určite oveľa horšie” ako hrozba trestu EÚ.
Pôvodným zámerom plánu bolo zmiernenie tlaku na Taliansko a Grécko presunutím 120 000 migrantov do rôznych krajín EÚ. Zatiaľ bolo premiestnených približne 20 000 migrantov.
Maďarsko a Poľsko neprijali žiadnych migrantov; Podľa údajov, ktoré vydala Komisia v stredu, Slovensko prijalo 16, Rumunsko 45 a Česká republika 12. Relokácia sa mierne zvýšila v júni, keď sa z Grécka presťahovalo približne 2 000 migrantov a z Talianska takmer tisíc.
“Tu konečne začíname vidieť správnu solidaritu,” poznamenal grécky komisár EÚ a vyslovil pochvalu pre Fínsko, Lotyšsko, Litvu, Luxembursko, Maltu a najmä Švédsko.
Pohyby smerujúce k začatiu trestného stíhania proti Českej republike, Maďarsku a Poľsku prichádzajú len niekoľko dní po tom, čo únia začal samostatné súdne konanie proti Poľsku, aby pokračovalo v dlhodobo sľúbenej reforme súdnictva.
.jpg)
.jpg)
