V roku 1925 archeológ Howard Carter našiel v hrobke egyptského faraóna Tutanchamona dve dýky. Jedna z nich mala železnú čepeľ, zdobenú zlatú rukoväť s krištáľovou hlavičkou na konci s vyobrazením ľalie a šakala. Šlo o zriedkavý objav železa z obdobia starovekého Egypta (14. storočie pred Kr.). Tavené železo bolo vtedy podľa vedcov veľkou výnimkou, navyše ani po desiatkach rokov od nájdenia dýka nezhrdzavela.
Pomocou röntgenového fluorescenčného spektrometra sa v ňom zistili prímesy vysokého obsahu niklu (takmer 11 %) s trochou kobaltu, čo nie je bežné zloženie a vážne naznačuje “mimozemský pôvod”. Na Zem sa tento materiál mohol dostať pádom meteoritu, a tak vedci porovnávali zloženie známej dvadsiatky meteoritov, ktoré padli v oblasti 2 000 km okolo egyptského pobrežia Červeného mora. V jednom z nich nazvanom Amunia z čias Alexandra Veľkého našli podobné prímesy ako v materiáli dýky.
Starovekí Egypťania dokonca vedeli, že nejde o obyčajné železo. V textoch okolo 13. storočia pred Kr. sa objavuje doslovne preložená formulácia “železo z neba”. Egyptológ Joyce Tyldesley z univerzity v Manchesteri potvrdzuje známu vedomosť, že starovekí Egypťania si obzvlášť ctili nebeské objekty. Navyše keď spadli na Zem, považovali ich za “dar od bohov”.
Okrem materiálu dýky má v Tutanchamonovej hrobke mimozemský pôvod aj amulet v podobe posvätného skarabeusa na náhrdelníku vyrobeného z kremičitého skla, keď meteorický kus skaly padol do líbyjskej púšte a roztavil tam okolitý piesok.