Európa 28. augusta 2017 (HSP/welt/Foto: TASR/AP-Martin Meissner)
Medzi významnými špičkovými ekonómami má euromena čoraz menej priaznivcov. Trvalá stabilita eurozóny môže podľa nich existovať len vtedy, ak Európa prekoná “hriechy minulosti”
Euro je na vzostupnom trende. Výmenný kurz nedávno dosiahol najvyššiu úroveň od začiatku roka 2015 a len od apríla sa dolná hranica zvýšila o desať eurocentov. Ale nositelia Nobelových cien za ekonomiku si však nemyslia, že finančná kríza skončila.
Jedným z nich je aj laureát Nobelovej ceny roku 2007 Roger Myerson. Banky kvôli regulácii nakupovali štátne dlhopisy, čo umožnilo vládam ľahko splácať dlhy. No Myersonova teória hovorí práve o prelomení tzv. Doom Loop, čo je fatálne spojenie medzi bankami a štátmi, čo by mohlo priniesť veľké časti eurozóny do priepasti. Myerson ponúka jednoduché riešenie: Európska centrálna banka (ECB) musí kúpiť štátne cenné papiere.
“Všetci spoločne sme vytvorili vysoký dlh, teraz všetci musia prevziať spoločnú zodpovednosť. Iba vďaka spoločnému úsiliu o odpustenie dlhu môže euro prežiť,” vyhlásil Myerson pre noviny Die Welt. Toto by naopak mohlo fungovať len vtedy, keby Nemecko preskočilo svoj tieň a vzdalo sa dominancie v eurozóne.
Laureát z roku 2010 Christopher Pissarides tiež kritizuje skutočnosť, že Berlín skutočne prevzal moc v Európe. Francúzsko, ktoré mu bolo schopné konkurovať, sa oslabilo počas Hollandeho prezidentovania, a tak Nemecko prevzalo euro-dominanciu. “Nemecko profitovalo najmä zo slabého eura a vyvážalo svoju vlastnú nezamestnanosť do iných krajín eurozóny,” hovorí Pissarides.
“Možno by bolo lepšie, keby Nemecko opustilo eurozónu,” konštatuje držiteľ Nobelovej ceny z roku 1996 James Mirrlees, aj keď pripúšťa, že takýto scenár znamená obrovské a nepredvídateľné náklady, no “treba premýšľať o tom, ako to urobiť”.
Myersonova teória nachádza riešenie v resetovaní dlhu eurozóny a nastolení komplexnej reformy eurozóny, čo je jediný spôsob, ako zabrániť tomu, aby sa dlhová špirála nevytvárala. Treba nastaviť podmienky tak, aby pre ministrov financií jednotlivých krajín nebolo jednoducho atraktívne vytvárať nadmerný dlh. Navyše, keď sa urobia sľuby a dohody, musia platiť aj v prípade krízy a musia byť dodržané, čo práve neplatilo v prípade krízy eura v roku 2010.
Zo všetkých krajín eurozóny Taliansko tiahne najväčší dlh s 2,3 biliónmi eur. “Taliansko má také také vysoké deficity, práve preto, že predchádzajúci systém podporil rastúcu zadĺženosť,” hovorí Myerson. “Nie je to problém, ktorý by mal vyriešiť iba taliansky predseda vlády, ale celá euromenová komunita.”
Anglosaskí laureáti Nobelových cien sa zhodujú, že problém sa nevyrieši, pokiaľ sa Nemecko nevzdá svojho vplyvu.
0.0°C
.JPG)
.jpg)
