“Panika” sa predlžuje – kto nás bude chrániť a kto nás bude viesť?” takto okomentovali v Moskve list Jensa Stoltenberga, generálneho sekretára NATO, ktorý adresoval v britskej tlači novému americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi. A ak v NATO nerozumejú, čo bude ďalej a kam budú smerovať miliardy dolárov, viacerí politológovia sú už presvedčení o zmene financovania zo strany USA pre potreby NATO.
Nádeje Jensa Stoltenberga
Generálny sekretár NATO Jens Stoltenberg sa obrátil na nového prezidenta USA Donalda Trumpa na stránkach britského denníka The Guardian.
Stoltenberg pripomenul Donaldovi Trumpovi podporu NATO voči USA po teroristických útokoch z 11.9.2001.
“Nebola to len symbolická podpora. NATO sa zúčastnilo po boku USA bojových operácii v Afganistane, kde slúžili desaťtisíce vojakov. Viac ako tisíc z nich zaplatili najvyššiu cenu v operácii, ktorá sa stala priamou odpoveďou na napadnutie USA” podčiarkuje v liste Jens Stoltenberg. Generálny sekretár NATO potom konštatoval, že v posledných rokoch sa situácia z bezpečnosťou dramaticky zhoršila kvôli “priebojnému Rusku” a nestabilite na Blízkom východe a na severe Afriky.
Odpoveďou na tieto výzvy sa stalo od konca studenej vojny najväčšie zvýšenie princípov kolektívnej obrany a USA potvrdili svoju pripravenosť ochrániť európsku bezpečnosť tým, že rozmiestnili novú ozbrojenú brigádu na východe Európy.
Generálny sekretár NATO priznal, že pevnosť partnerstva závisí od spravodlivosti rozdelenia zodpovednosti medzi členmi NATO. Do dnešného dňa USA financuje 70% výdajov NATO na obranu a ich výzvy k spravodlivejšiemu rozdeleniu finančného bremena sú opodstatnené” potvrdil Jens Stoltenberg.
USA prinútia spojencov zvýšiť financovanie NATO
Alexander Perendžiev, docent katedry politológie a sociológie Ruskej ekonomickej Univerzity G.V. Plechanova v Moskve uviedol, že v najbližšom období určite nepôjde o krátenie financovania NATO. Pravdepodobne len USA prinútia svojich európskych spojencov zvýšiť financovanie NATO. Alexander Perendžiev je takisto presvedčený, že pre štáty EÚ ide o nový dôvod zamyslieť sa nad možnosťou zabezpečiť svoju bezpečnosť vlastnými silami a preskúmať svoju vojenskú doktrínu.
“Aktivita NATO bude zmrazená a spolu s tým sa zníži aj agresivita bloku. Predtým európske štáty boli presvedčené, že nie sú povinné obávať sa o svoju bezpečnosť. Ich vlády proste preložili zodpovednosť o vlastnú bezpečnosť na plecia USA. V USA sa tomu nebránili, no potrebovali, aby Európa podporovala záujmy USA, zachovávala disciplínu a v prípade potreby vyjadrila solidaritu k USA. Teraz sa situácia zmenila, môže prísť k preformátovaniu vzájomných vzťahov,” potvrdil ruský odborník Alexander Perendžiev.
Vydieranie a vyčerpanie
Riaditeľ Medzinárodného inštitútu najnovších štátov, politológ Alexej Martynov označil slová Jensa Stoltenberga publikované na stránkach The Guardian nervóznou hystériou a skrytým vydieraním nového prezidenta USA.
“V NATO sa obávajú, že všetky doktríny, spojené s rozširovaním NATO na východ sa podrobia zo strany USA určitej kritike. Možno sa bude zahraničná politika USA čiastočne meniť, väčšina strategických záujmov USA sa však nezmení. USA však bude určite brať vo zvýšenej miere do úvahy aj záujmy iných krajín a to sa samozrejme týka aj Ruska,” potvrdil Alexej Martynov.
Alexej Puškov, predseda zahraničného výboru ruskej štátnej dumy na svojom účte v Twitteri uviedol, že v Bruseli už zabudli na Obamu a všetci sa zaoberajú Donaldom Trumpom. Vystrašený Jens Stoltenberg sa snaží cez tlač osloviť Donalda Trumpa a presvedčiť ho, aby na NATO nezanevrel. Panika sa predlžuje.
Krátko po zverejnení Stoltenbergovho listu novozvolenému prezidentovi USA Donaldovi Trumpovi nemecké denníky Der Spiegel a Deutsche Welle informovali o presune summitu NATO na leto 2017, aby mohol Donald Trump získať čas začať pôsobiť vo svojej funkcii. V NATO si totiž uvedomili, že nová hlava Bieleho Domu nemusí proste prísť na Summit NATO, ktorý bol plánovaný krátko po Trumpovej inaugurácii. Viacerí odborníci však predpokladajú, že čas na konsolidáciu pomerov potrebuje najmä samotné NATO.
Alexej Martynov je presvedčený, že NATO s istotou summit presunie na leto. Elity a odborníci nerátali s tým, že v amerických prezidentských voľbách zvíťazí Donald Trump a boli presvedčení, že víťazom sa stane Hillary Clintonová. Neočakávali, že budú musieť meniť celú stratégiu NATO. Uvažujú aj nad možnosťou, že sa podarí nejakým spôsobom Donalda Trumpa odstaviť, do úvahy pripadá možnosť “impeachmentu” zo strany Kongresu voči prezidentovi.
Momentálne je NATO podľa Alexandra Martynova značne dezorganizované a hrozí že bude musieť preformátovať celý systém bezpečnosti. Presunutie summitu na leto 2017 poskytne NATO viac času na to, aby sa pokúsili situáciu v aliancii stabilizovať. Navyše NATO hrozí že sa bude musieť naučiť existovať v režime “znížených výdavkov”, pretože Donald Trump jednoznačne presadzuje, aby za svoju bezpečnosť viac platili európski členovia aliancie. “Trump je pragmatický a rozumný človek, ktorý rozumie biznisu. V prvom rade je Američan a v druhom rade je americký prezident. Svoju politiku jednoznačne determinoval a bude v nej pokračovať. Chce viesť politiku dialógu na svetovej aréne”.
Slová Jensa Stoltenberga svojrázne okomentovala aj Mária Zacharovová, hovorkyňa Ministerstva zahraničných vecí RF na Facebooku. “Jednoducho povedané Jens Stoltenberg sa pýta – kto nás bude financovať a kto nás bude teraz viesť? Kto nám bude platiť za protiruské besnenie, ktoré sme vykonávali na príkaz Washingtona, kto nás bude viesť, pretože za posledné roky sme už zabudli samostatne myslieť a existovať?”
V čase volebnej kampane Donald Trump niekoľko krát nazval NATO zastaralou organizáciou a nástojil na tom, aby si európski členovia organizácie plnili svoje povinnosti v aliancii a nespoliehali sa, že všetko budú platiť Američania. Podľa viacerých odborníkov je Donald Trump veľmi skepticky naladený voči dnešnej koncepcii kolektívnej obrany NATO. Donald Trump a nová administrácia USA začne svoju činnosť po inaugurácii dňa 20.1.2017. Prezident RF Vladimír Putin vo svojom blahoprajnom telegrame Donaldovi Trumpovi víťazovi amerických prezidentských volieb uviedol, že verí partnerský dialóg medzi Ruskom a USA je v záujme oboch krajín.
Ruslan Davletšin