Štyridsaťdvaročný kňaz Byles bol na ceste do New Yorku, kde mal zosobášiť svojho brata Williama. Historické správy uvádzajú, že v momente, kedy Titanik narazil do ľadovca pri nedeľnom západe slnka dňa 14. apríla 1912, Byles sa práve modlil zo svojho breviára liturgiu hodín.
Očití svedkovia potvrdili, že počas toho, ako sa loď potápala, kňaz pomáhal ženám a deťom dostať sa do záchranných člnov, následne poskytol spovede, dal spovedajúcim rozhrešenie a spoločne sa modlili ruženec.
Jedna z preživších, Agnes McCoyová povedala, že počas potápania sa lode otec Byles stal na palube spolu s kľačiacimi katolíkmi, protestantmi a židmi okolo neho. “Predmodlieval sa ruženec a modlitbu za duše tých, ktorí mali každú chvíľu zahynúť”, povedala denníku New York Telegram 22. apríla 1912, ako to dokumentuje stránka venovaná jeho pamiatke, www.fatherbyles.com.
Kňazov priateľ, kňaz Patrick McKenna, jeho hrdinstvo potvrdil: “Byles dvakrát odmietol ponuku miesta v záchrannom člne tvrdiac, že jeho povinnosťou je zostať na lodi, pretože jedna “duša” chce, aby jej poslúžil”.
mk