Po prvé, najmenej stabilné štáty ako Nigéria, Malajzia a Kolumbia budú nútené prudko znížiť štátne výdavky v súvislosti s nízkymi cenami ropy, čo môže priviesť k zostrenie protestov a nepokojov. Takéto situácie často končí rozpadom štátu a to znamená novými prúdmi utečencov, poznamenáva Die Welt.
Po druhé, európske krajiny sa teraz v mnohom orientujú na ťažbu z bridlíc, ktorá sa v súčasných podmienkach môže stať veľmi nevýhodnú. Nové vrty sa nebudú otvárať a v najbližšej dobe môže odvetvie skrachovať, čo vyvolá šokovú reakciu trhu a v budúcnosti spôsobí prudký pokles cien, zdôrazňuje autor článku.
Koniec boomu ťažby z bridlíc bude mať nepríjemné následky aj pre finančný trh, keďže projekty na hľadanie a organizáciu novej ťažby patria k takzvaným vysoko výnosným obligáciám. Niektorí výrobcovia pohonných látok z bridlíc už zbankrotovali, a ak sa situácia nezmení, môže byť narušená rovnováha v bankovom sektore, nehľadiac na to, že finančná kríza bola nedávno čiastočne prekonaná.
Okrem toho zníženie cien za ropu nevyhnutne ovplyvňuje úroveň inflácie a vedie k rastu národného dlhu. Európska centrálna banka každý mesiac nakupuje cenné papiere v sume 60 miliárd euro a takým spôsobom čerpá peniaze zo systému, čo vo výsledku privádza k oslabeniu európskej meny, uzatvára vydanie.