USA 4. apríla 2016 (HSP/Foto:TASR/AP- The Salt Lake Tribune, Al Hartman)
Uznávaný molekulárny biológ a genetik sa desí dôsledkov umelého oplodnenia. Docent Pascal Gagneux z University of California v San Diegu tvrdí, že človek obchádza prirodzenú súťaž spermií o vajíčko, v ktorej víťazia tie najsilnejšie pohlavné bunky, a to má vplyv na dĺžku života a zdravie detí.
Človek počas umelého oplodnenia rozhoduje, ktorá spermia bude použitá. Podľa docenta však môže vybrať spermiu s poškodenými génmi. Vzniknuté embryo sa navyše pred vložením do maternice matky nachádza v chemickom roztoku. A práve všetky tieto faktory majú následne negatívny dopad na zdravie takto počatých detí.
Molekulárny biológ zároveň varuje, že umelé oplodnenie ako časovaná bomba je najhorší scenár. Nemôžeme podľa neho vylúčiť, že táto metóda neskráti dĺžku života. Zároveň môže dôjsť k zvýšeniu rizika diabetu, vysokého krvného tlaku a obezity, píše server Bety.cz.
Garneux svoju teóriu opiera o štúdiu zo Švajčiarska, kde sa uskutočnil experiment s päťdesiatimi deťmi počatými prirodzene a päťdesiatimi deťmi počatými v skúmavke. Poslali ich do Álp a museli vyjsť na vyšší kopec. V riedkom vzduchu čelili ich telá podmienkam, ktoré napodobňujú starnutie. Deti z umelého oplodnenia mali viac problémov s dýchaním a obehovou sústavou.
Najstaršia osoba, ktorá bola umelo počatá, je dnes stále mladá. Má len 37 rokov, takže nikto zatiaľ netuší, ako sa týmto ľuďom bude dariť vo vyššom veku, napríklad po päťdesiatke. Garneux tento stav na konferencii Americkej asociácie pokročilej vedy vo Washingtone DC prirovnal k obchodom s rýchlym občerstvením. Trvalo to päťdesiat rokov a dnes vďaka fastfoodom máme generáciu, ktorá je menšia, obéznejšia a umiera mladšia.
Dieťa ovplyvňuje aj maternica, v ktorej vyrastá
V súvislosti s umelým oplodnením je ďalším rizikom prenájom maternice. Výskum dokazuje, že tento fenomém, ktorý sa snažia presadiť najmä organizácie podporujúce homosexuálne vzťahy, je komplikovanejší a kontroverznejší, ako o ňom tvrdia jeho stúpenci (viac TU).
Za vplyv matky na dieťaťa vyvíjajúce sa v jej maternici môžu molekuly microRNA, ktoré sa nachádzajú v sliznici maternice. MicroRNA sú jednoduché reťazce kyseliny ribonukleovej, ktoré sa podieľajú na génovej expresii – procesu pri ktorom sa informácie uložené v géne premenia na reálnu bunkovú štruktúru alebo funkciu. Takže práve microRNA je zodpovedná za zmenu genetickej informácie vyvíjajúceho sa plodu. Podľa vedcov tehotná žena vylučuje microRNA do sliznice maternice a následne programuje gény aj v prípade darovaného vajíčka.
Z uvedeného teda vyplýva, že v prípade prenájmu maternice (surogačné materstvo) ide o značne komplikovaný a kontroverzný postup. Žena, o ktorej sa tvrdí, že dieťa len vynosí a vajíčko neposkytuje, tak dieťaťu cez svoju maternicu poskytuje gény. Následne sa narodí dieťa s génmi od troch rôznych ľudí.
0.0°C
.JPG)
.jpg)
.jpg)
