Dieťa mohli položiť na otvorený oheň alebo vhodiť ho do horiacej priepasti, ako obetu kovovým modlám, ktoré predstavovali bohov Baala alebo Molocha. Konali tak, aby si uzmierili bohov a získali priazeň v podobe bohatej úrody, víťazstva v bitke alebo porážky nepriateľov. Tieto kruté praktiky boli súčasťou antiky.
Známy cintorín, plný kostí tisícok obetovaných detí, bol nájdený na území starovekého Kartága v severnej Afrike. Na tomto pohrebišti objavili dojčenské kosti a lebky so známkami násilnej smrti. Aj od Abraháma žiadal Boh zápalnú obetu jeho syna Izáka. Hoci Abrahám nechápal požiadavke, Bohu preukázal svoju poslušnosť a veril v jeho prisľúbenie, že z Izáka vzíde veľký národ. Nakoniec sa Boh postaral o obetu v podobe baránka.
Moderný národ, ktorý sa rozhodne páchať detské obete v mene “pro-voľby“, “plánovania rodiny“ alebo „”práva na potrat“ by sa mal poučiť z týchto príkladov. Výstraha je nasledovná: každá kultúra a ľudia, ktorí sa podieľali na obetiach detí upadli a zmizli z histórie. Staroveké Kartágo bolo zničené Rímom. Rimania zem poorali a posolili na znak toho, že tam nikdy nemá stať mesto. Modlárstvo nakoniec vyhralo aj v Judei, ktorá bola následne napadnutá a zničená Babylónčanmi – ich chrámy boli zbúrané a ľudia boli deportovaní.
Ani dnes sa od nich veľmi neodlišujeme. Zatiaľ, čo starovekí ľudia zabíjali svoje deti, aby potešili falošného boha, moderní ľudia robia to isté, ale na počesť iného boha – boha samého seba. Je ťažké si to pripustiť, ale je to pravda. Nenarodené deti sú zabíjané v miliónoch, keď sú v rozpore so sebeckým potešením a pohodlím “bohov“.
zf