Môj profil 
Predplatné
„Vyhlásenia Ruska o provokáciách zo strany Európy a agresii zo strany NATO, ktorá nedodržuje žiadne dohody, je to čistá pravda. Ak si nazrieme do histórie, zistíme, že práve západné štáty vždy predstavovali pre Rusko hrozbu,“ povedal.
„Ruská interpretácia udalostí, ktoré sa odohrali v priebehu prvých 20 rokov, to jest po r. 1990, je oveľa viac pravdivá, ako západná. Ruská verzia je oveľa bližšie ku realite. Západ sa správal voči Rusku s neúctou – ako ku treťotriednemu štátu. Je to veľká chyba,“ podčiarkol.
Uviedol aj príklady tohto správania: zvyšovanie vojenskej prítomnosti NATO v blízkosti ruských hraníc – ako počtu bojových lodí v Baltskom mori, tak aj tankov v krajinách susediacich s Ruskom. „Okrem toho, je to úplne prirodzené, že Moskva nemá dobrý pocit z toho, že do NATO prijímajú stále ďalších a ďalších bývalých spojencov Ruska. Moskva to spravodlivo považuje za prejav agresie,“ zdôraznil dánsky profesor.
„Západ vidí prejavy ruskej agresie v anexii Krymu, aj keď to vôbec nie je expanzia, ale pokus o zviditeľnenie sa. V tomto zmysle možno „anexiu“ Krymu porovnať s „provokačnými manévrami“ ruských ponoriek v Baltskom mori a lietadiel blízko vzdušného priestoru Švédska a Dánska. Podobné konanie Moskvy dokazuje, že sa snaží prevziať iniciatívu a prekvapiť,“ domnieva sa Ole Wæver.
„Rusko pochopilo, že ak sa bude správať ako hlavný chuligán v triede, kde viacerí porušujú pravidla a kde panuje určitý chaos, potom Moskva bude vyzerať silnejšia. Treba priznať, že v tejto stratégii Moskva dosiahla úspech, pretože sa jej podarilo vrátiť Rusko na svetovú mapu. Na druhej strane, jej konanie v žiadnom prípade nedá sa považovať za expanziu,“ dodal.
„Moskva nenapadne žiadnu členskú krajinu aliancie. Potom by členské krajiny mali dodržať „mušketiersky sľub“ a všetko by sa skončilo veľkou vojnou. Moskva to, pochopiteľne, neurobí a preto všetky obavy z „ruskej agresie“ sú veľmi prehnané,“ tvrdí.
„Napriek tomu NATO mieni „odpovedať na ruské prekvapenia“ a plánuje rozmiestniť v Pobaltsku 6 tisíc vojakov. Aj Dánsko mieni prispieť tak, že pošle do jedného z pobaltských štátov 150 svojich vojakov,“ pripomína.
„Veľa vecí svedčí o tom, že treba zastaviť zbrojné preteky v Európe. Avšak práve v pobaltských štátoch NATO pokračuje vo zvyšovaní počet svojich vojakov a techniky. Dokonca to korešponduje s politikou Dánska v Baltskom mori, ktorej sa pridržiava v priebehu ostatných 30 rokoch. Okrem toho, pobaltský región je jedným z mala, kde Rusko ozaj môže spôsobiť aspoň nejaké škody,“ povedal dánsky profesor.
„Domnievam sa však, že NATO v žiadnom prípade by nemalo posielať vojská do Poľska, Rumunska, Bulharska a pod. Treba určite pochovať hlúpe plány o budovaní protiraketových systémov blízko ruských hraníc, ktoré Rusko nemôže považovať za nič iné, ako agresiu,“ ešte raz zdôraznil profesor Kodanskej univerzity Ole Wæver v závere rozhovoru pre Politiken.
Eugen Rusnák
.JPG)
.jpg)
.jpg)
