Peking je veľmi znepokojený rastúcim počtom militantov čínskeho pôvodu, ktoré sa pridávajú na stranu ISIL, no nezdieľa ich postoje. No nechce sa zapojiť do bojov ani na druhom fronte proti islamistom.
Ruskí vojenskí experti sa domnievajú, že angažovanosť Číny v Sýrii bude len čisto obchodná. Už teraz tam preinvestovala desiatky miliárd dolárov. Navyše má veľký záujem na zachovaní dobrých vzťahov s Iránom, podobne ako Rusko. No úzke hospodárske väzby má aj s radom ďalších regionálnych aktérov, ako je Saudská Arábia či Katar, no pri nich bude pravdepodobne postupovať opatrne.
“Čína má tam svoje vlastné záujmy, ale hlavnou čínskou vojenskou doktrínou je takzvaná doktrína obrany dostatočnosti, čo znamená nezasahovať do zahraničných vecí,” vyhlásil Andrej Ostrovskij, expert na Čínu a námestník riaditeľa Ústavu Ďalekého východu a štúdií na Ruskej akadémii vied v rozhovore pre ruské noviny Vzgľad.
“Vojenskou politikou Číny je zapojiť sa do vojenských akcií vtedy, kedy sú záujmy krajiny poškodzované na hraniciach Číny,” dodáva s vysvetlením, že sa bojuje ďaleko od územia Číny. Pripúšťa, že jej obmedzená účasť v boji proti ISIL sa môže prejaviť len v podpore propagandy a v spolupráci s medzinárodnými organizáciami, ale to je všetko. Ak sa jej niečo bezprostredne netýka, zbytočne to nerozdúchava.
“Čína sa správa racionálne, jej hlavnou myšlienkou v tejto súvislosti je, že múdre opice Sun Wukong sú na kopci, zatiaľ čo tigre bojujú v údolí,” metaforicky sa vyjadruje Ostrovskij, pričom tie múdre opice sú známymi postavami klasickej čínskej literatúry, ktoré sa pozerajú z výšky a čakajú na skončenie tigrích bojov. Až po zahnaní nebezpečenstva zídu dole.
“Je potrebné si uvedomiť, že len niekoľko dní pred začiatkom nového roka sa Číňania stretli s Assadovými zástupcami a ponúkli im obrovské investície, takmer 6 miliárd dolárov,” hovorí Alexej Maslov, špecialista na Čínu a vedúci katedry orientálnych štúdií v Moskve na Vysokej škole ekonomickej. “Potom, čo buď Spojené štáty alebo Rusko dokončia boj s ISIL-om, Čína príde do Sýrie ako hlavný investor a pokúsi sa prevziať ropu a ďalšie zdroje tejto krajiny. Politicky sa pritom bude usilovať o koordináciu svojich činností so všetkými stranami – ako s Ruskom, tak aj so Spojenými štátmi.”