Peking 4. Septembra 2017 (HSP/Sputnik/Foto:TASR/AP/Evan Vucci)
Čína začala s prípravami na potenciálny vojenský konflikt so Spojenými štátmi, keďže prezident Donald Trump zvyšuje riziko nečakaného začiatku bojových operácií, píše South China Morning Post. Ako hovoria odborníci, zvýšenú pozornosť chce Peking vrámci svojej prípravy venovať bezpečnosti na mori.
V deň inaugurácie nového amerického prezidenta, stránka Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády oznámila, že šance na vojnu sa stávajú “reálnejšími” kvôli ťažkej situácii v ázijsko-tichomorskom regióne. Za “horúcu tému” považuje čínska vláda zmenu americkej stratégie v Ázii, umiestňovanie ozbrojených síl USA v Juhočínskom a Východočínskom mori a tiež umiestnenie amerických prostriedkov PRO v Južnej Kórei.
Uvádza sa, že Čína má v úmysle pokračovať vo vykonávaní svojich vojenských cvičení na otvorenom mori, nezávisle od provokácií zahraničných štátov. Tieto pripomienky sú odpoveďou na vyhlásenie ministra zahraničia Rexa Tillersona o potrebe uzavrieť Číne prístup k umelým ostrovom vytvoreným Pekingom na “sporných územiach” v Juhočínskom mori.
Nový hovorca Bieleho domu Sean Spicer povedal, že USA nedovolia Číne, aby si privlastnila územia v medzinárodných vodách.
Podľa Spicerových slov sa Čína presvedčí, že “my tam hájime svoje záujmy.” “Otázkou je, či sú tieto ostrovy skutočne v medzinárodných vodách a nie sú súčasťou čínskeho územia – v takom prípade sa postaráme, aby medzinárodné územie bolo ochránené pred obsadením jednou krajinou,” zdôraznil hovorca.
Na to hovorkyňa MZV Hua Chunyingová uviedla, že USA by mali byť “opatrné vo svojich slovách a opatreniach, aby nepoškodili mier a stabilitu v tejto oblasti”.
Podľa názoru analytikov je čínska armáda vždy pripravená na možný konflikt s USA, nech je ich prezidentom ktokoľvek. Ale “možný nekompromisný prístup” Donalda Trumpa, o ktorom možno usudzovať na základe prejavov nového prezidenta a jeho stúpencov, znamená ďalšie nebezpečenstvo.
“Pravdepodobnosť, že Čína ustúpi vo svojich požiadavkách týkajúcich sa suverenity, pod nátlakom USA, je veľmi nízka. Môžeme si byť istí, že táto otázka bude čoraz viac predmetom rizskantných nezhôd medzi Pekingom a USA,” vysvetľuje Ian Storey z singapurského inštitútu pre štúdium ázijských štúdií.
Zároveň čínsky prezident Si Ťin-pching pripravuje veľké reformy armády a značné zmeny v jej vedení vyčleniac špeciálne formácie práve pre Juhočínske more. Ako uviedla vojenská expertka Song Zhongping, Peking teraz aktívne rozvíja svoju flotilu a mnoho do nej vkladá.
0.0°C
.JPG)
