Moskva/Peking 8. septembra 2017 (HSP/Russia Insider/Foto:TASR/AP/Alexander Zemlianichenko)
Západné sankcie voči Rusku výrazným spôsobom motivujú ruské podniky k diverzifikácii ich dodávateľsko-odberateľských vzťahov, v ktorých čoraz väčší podiel začína zohrávať čínsky trh. V priebehu prvej polovice roku 2017 presiahla rusko-čínska obchodná výmena 38 mld. dolárov, pričom odhady celoročného objemu vzájomného obchodu rátajú s celkovou sumou 80 mld. dolárov. Za predchádzajúci rok 2016 pritom Rusko a Čína zobchodovali tovar v sume 69,5 mld. dolárov.
Pozitívny trend vyzdvihol počas návštevy v Pekingu ruský vicepremiér Dmitrij Rogozin na stretnutí s čínskym náprotivkom Wang Yangom. Obchod s Čínou vykazuje podľa Rogozina robustný nárast s podstatne rýchlejším tempom návratu na predkrízovú úroveň, čo sa nedá konštatovať o iných ekonomických partneroch ako sú EÚ, ASEAN, USA, Japonsko alebo Južná Kórea.
Vicepremiéri Rogozin a Wang Yang potvrdili obojstranný záujem o prehĺbenie ekonomickej spolupráce v oblasti jadrovej energetiky, civilného letectva, vesmírneho výskumu a poľnohospodárstva. Dôležitými sférami bilaterálnej spolupráce by mali byť v najbližšom období osobitne kooperácia v leteckom priemysle, pri osvojovaní Arktídy a implementácii digitálnej ekonomiky.
Hovorca čínskeho ministerstva obchodu Šen Danyang v tejto súvislosti informoval, že ruský export do Číny od januára do apríla 2017 stúpol o 33 %, zatiaľ čo čínsky vývoz do Ruska v rovnakom období zaznamenal nárast o 22 %. Na zvýšenej dynamike vzájomného obchodu sa podľa čínskej strany podieľal aj väčší objem potravinárskych komodít, ktoré Rusko vyviezlo do Číny.
V najbližší troch až siedmych rokoch chcú Moskva a Peking zvýšiť celkový objem vzájomnej obchodnej výmeny až na 200 mld. dolárov. Dosiahnutiu tohto cieľa by malo napomôcť zavedenie preferenčných obchodných pravidiel medzi oboma krajinami, ako aj postupný prechod na zúčtovanie v rubľoch a yuanoch namiesto amerického dolára.
Gabriel Gačko
0.0°C
.jpg)
