Snahu upustiť od medicínskej definicíe pohlavia považuje sexuológ (písali sme o tom tu) „za stupídny výstrelok postmodernej spoločnosti, ktorá sa rozhodla relativizovať už úplne všetko“. Psychiater uvádza ako príklad špeciálne záchody pre interpohlavie (teda asi pre tých, ktorí práve nevedia, čím chcú byť) v Austrálii, predpis v New Yorku, ktorý umožňuje jedincovi ísť na mužskú alebo ženskú toaletu podľa toho, kým sa práve cíti. Sexuológ k tejto praxi dodáva, že agresori, ktorí sa u neho liečia, alebo liečili, by určite uvítali možnosť vybrať si toaletu.
Redaktorka Wolfová, ktorá viedla s docentom rozhovor sa dotkla aj definície „ďalších“ pohlaví s tým, že by ešte pochopila tretie pohlavie ako transsexualitu, ale čo štvrté, piate pohlavie…? Zvěřina odpovedá, že tak bujnú fantáziu nemá a v podstate to čo, je definované pojmom queer, je fáza prechodu, kde si môže jedinec vykonštruovať najrôznejšie pocity, predstavy a označenia. Zároveň dodáva, že podľa knihy jedného biológa, ktorý rozoberal genetickú podstatu jedinca a ktorý tvrdí, že ak do pohlavia započítate rôzne genetické zdroje, tak môžeme mať pohlaví definovaných i šesťdesiat. To, koľko ich bude nakoniec definovaných, považuje Zvěřina za politické rozhodnutie.
Tu sa natíska logická otázka, ako je možné, že sa takéto veci dostávajú nielen do roviny vážneho uvažovania, ale sa premietajú aj do zmeny zákonov? „To je obrovský lobbing LGBT komunity. Rozhodli sa presadzovať sexuálnu identitu ako voliteľnú disciplínu“. „Lobbistická grupa LGBT sa chytila nielen spoločenského prijatia homosexuality,čo je v poriadku, ale začala tvrdiť, že každá sexuálna menšina by mala byť akceptovaná a prijatá. Teda ak mám menšinu, hoci i veľmi malú, ktorá si nie je istá svojím pohlavím, väčšinová spoločnosť by to mala rešpektovať a nechať ju si pohlavie zvoliť.“
Docent Zvěřina sa v rozhovore vyjadril aj ku snahe českého štátu predefinovať zákon o zmene pohlavia, tak, aby sa už nebola nutná chirurgická úprava. Sexuológ vysvetľuje súčasnú prax a jej príčiny: “Požadujeme odstránenie minimálne pohlavných žliaz, pretože si nedokážeme predstaviť, že by žena zmenila pohlavie na mužské a potom rodila deti v mužskej úlohe. Ale v Amerike už je to možné – muži rodia deti a ženy sa stávajú ich otcami. A vo Francúzsku sa v niektorých inštitúciách nesmie používať označenie otec a matka, ale iba neutráne „rodič“, aby to nebolo dikriminačné.”
Článok sa dotkol aj praxe vo Švédsku, kde sa už deti v škôlkách nerozlišujú na chlapcov a dievčatá, ale používa sa neutrálne zámeno. “To je hlavne totálne stupídna predstava, že človek sa mužom a ženou stáva výchovou. To samozrejme úplne odporuje vedeckým výskumom. Mozog ženy a muža sa programuje pred narodením, v priebehu fetálneho vývoja.“ Jaroslav Zvěřina k tomu dodáva skúsenosť, kedy bol jeden jeho kanadský kolega na nátlak LGBT zbavený funkcie vo výskumnom tíme, pretože sa chcel zaoberať neuroendokrinologickými pomermi u detí, ktoré majú inverné chovanie ( t.j chlapci, ktorí volia dievčenský vzhľad a chovanie a naopak). Výskum bol označený za nehumánny a dotyčného to stálo miesto. Toto docent považuje „politickú pseudokorektnosť dotiahnutú do perverzných koncov“. V článku spomína aj svoj zážitok z prednášky v Bruseli, kedy im grécka poslankyňa vysvetľovala, že deti sa nesmú segregovať podľa pohlavia a nesmú sa im dávať chlapčenské, alebo dievčenské hračky, ale výber má byť na nich samotných. Na otázku docenta, či si naozaj myslí, že dievčatká budú rovnako často siahať po vojačikoch a chlapci po bábikách a mu dostalo odpovede: „Politiku mi sem neťahajte“.
K možnej navrhovanej zmene legislatívy v Českej republike, týkajúcej sa zmeny pohlavia na základe toho ako sa kto cíti, sexuológ sa obáva situácie, kedy by sa im aj podarilo presvedčiť poslancov, ale nariadenie by sa nakoniec realizovalo formou nejakej európskej direktívy.
“V Európskom parlamente je možné úplne všetko, tam som bol, tam to poznám. Takmer by som povedal, že lobby je silná a že pokrok nezastavíme“, dodáva ironicky docent Zvěřina.
Katka Hanzlíková